VRCHTEPLÁ. Malá nenápadná obec, schovaná za dvoma Manínmi neďaleko Považskej Bystrice zohrala dôležitú úlohu v čase Slovenského národného povstania (SNP).
V horách, v blízkosti obce Vrchteplá sa schovávali partizáni, ktorí bojovali za slobodu krajiny a miestni ich často prichyľovali na noc do svojich domovov.
V tom čase bola ešte Manínska tiesňava úzka, autom neprejazdná. Vrchteplá bola preto čiastočne chránená. Na kopčeku Hôrka, na ktorom dnes stojí významný pamätník SNP bola stráž, mali odtiaľ dobrý výhľad na okolie. V lokalite pôsobila skupina niekoľkých partizánov pod vedením len 24-ročného veliteľa majora Pavla Zazulova.
Ten si Hôrku vopred zvolil za miesto večného odpočinku. Jeho smrť na seba nenechala dlho čakať, nepriateľské vojská ho zranili v prestrelke vo februári 1945. Ešte stihol odovzdať svojmu zástupcovi Aloisovi Luskovi veliteľskú kapsičku a následne sa sám zastrelil. Na udalosti si zaspomínal 90-ročný obyvateľ z Vrchteplej, Miroslav Smatana.

Zazulovova skupina utrpela najväčšiu stratu v marci 1945. Nacisti prišli do Vrchteplej nečakane, cez hory od obce Bodiná a bez milosti zastrelili sedem partizánov. Obyvatelia ich po vojne pochovali na Hôrku k svojmu veliteľovi. Mladých slobodných mužov sprevádzala na ich poslednej ceste, podľa miestneho zvyku aj dievčina oblečená do svadobných šiat.
90-tnik na SNP spomína v básňach
Ich hrdinstvo v boji za slobodu dodnes nad Vrchteplou pripomína pamätník SNP, ale aj Pamätná izba, ktorou 90-ročný senior stále sprevádza.
Ďalej sa dočítate:
- ako si senior spomína na prestrelku v Hradnej,
- že Nemci partizánov hľadali s puškami a bodákmi,
- za básne ho ocenili aj v recitačnej súťaži.
„Narodil som sa v Hradnej na Smatanovskom grunte v minulom storočí, pri petrolejovej lampe,“ začína svoje rozprávanie Miroslav Smatana, pre ktorého je spomienka na SNP stále živá. Ako 83-ročný začal o dôležitom míľniku v dejinách písať básne. Ako propagátora povstania ho na jar ocenil aj trenčiansky župan Jaroslav Baška.
Narodil sa v Hradnej, v 50. rokoch sa presťahoval za manželkou do Vrchteplej. V čase povstania mal 10 rokov a z toho obdobia si veľa pamätá.
„Partizáni k nám prichádzali z hory až po súmraku. Posadali si na lavicu a otec položil na zem slamu, na ktorú si ľahli. Keď sme ako deti vstávali, už ich nebolo,“ spomína tak, ako by to bolo včera.
„Boli to Slováci, ale medzi nimi bol aj jeden člen z Kaukazu, Ivan Zamurko.“ Na partizána si so zármutkom spomenul aj niekoľko rokov po vojne, keď jeho meno zbadal na pamätníku padlých hrdinov vo Vrchteplej.