POVAŽSKÁ BYSTRICA. Riasy, absencia vodných živočíchov či zápach. Tak v súčasnosti vyzerá Manínsky potok, ktorý preteká Manínskou tiesňavou.
Vo vodnom toku pod piatym stupňom ochrany ide o vážny problém, ktorý sa dlhodobo nerieši a možnosti nápravy sú komplikované.
Splašky v potoku sú problémom, nad ktorým mnohí Slováci zatvárajú oči. V lokalitách, kde absentuje kanalizácia, sú ľudia povinní vyvážať svoje žumpy na zberné miesta, no málokto si túto povinnosť pre vysoké náklady zodpovedne plní.
Dochádza tak k znečisteniu vodných tokov, úhynu živočíchov a k celkovej kontaminácii prírody.
Púchov vďaka novej kompostárni ušetrí, za spracovanie bio odpadu nebude musieť platiť firmám Čítajte O to väčší problém vzniká, keď ide o lokalitu pod piatym stupňom ochrany prírody, akou je aj Manínska tiesňava. V obciach Vrchteplá, Kostolec a Záskalie chýba kanalizácia, odpadové vody z domácností smerujú do žúmp, odkiaľ sa v mnohých prípadoch ocitnú v Manínskom potoku.
„Púšťať výkaly do potoka je národným športom Slovákov. Aj keď sa voda môže na prvý pohľad zdať čistá, už len množstvo rias naznačuje, že je tu púšťaná žumpa. Doslova je slizký,“ myslí si rybár a strážca prírody Igor Sádecký, ktorý na dlhodobý problém upozornil.
Dochádza k úhynu živočíchov
V minulosti bol potok čistý a žili v ňom viaceré vodné živočíchy. „No dva roky dozadu bol potok vytrovený do mŕtva,“ doplnil Sádecký. Na rieku je navyše napojených viacero druhov živočíchov, takže znečistená voda môže ovplyvniť celý biotop.
Podľa strážcu prírody ľudia väčšinou žumpy vypúšťajú v noci, prípadne za dažďa. Najväčší problém vzniká vtedy, keď splašky stekajú do potokov v čase sucha, keď nedochádza k narieďovaniu vôd, čím sa zníži obsah kyslíka. V tomto prípade môže dôjsť k masovému úhynu vodných živočíchov.
Starosta obce Záskalie František Koleno si nepriaznivý trend uvedomuje, no podľa jeho slov má zviazané ruky. Odvod odpadovej vody z domácností kontrolujú vo schvaľovacom procese pri novostavbách. V starších nehnuteľnostiach je podľa starostu ťažké skontrolovať možné vývody do kanálov, pretože nemá oprávnenie vstúpiť na cudzí pozemok.
„Ja tu žijem od roku 2009, ale chodil som sem ako dieťa. Potok bol vtedy väčší aj čistejší, kedysi tu žili aj raky. Teraz je naozaj pravda, že je znečistený. Ľudia by si mali uvedomiť, že žijeme v 21. storočí a preto sa treba tak aj správať.“
Ďalej sa dočítate:
- Ako vlastníci žúmp obchádzajú zákon,
- že kompetentné orgány môžu vývoz žumpy kedykoľvek skontrolovať,
- ako na problém zareagovala Štátna vodná správa,
- ako chce ministerstvo pomôcť s budovaním kanalizácií.
Trativody aj výpusty na pozemky
Problematika vypúšťania splaškových vôd je podľa Ivany Labudíkovej z CHKO Strážovské vrchy dlhoročná záležitosť. „Je to nielen otázka tejto lokality, ale dá sa povedať aj ktoréhokoľvek iného potoka.“
