Alergiami dnes trpí až 40 percent populácie. Pribúdajú nové a niektoré môžu byť smrteľné

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Hovorí sa, že 40 percent populácie je na niečo alergických a tento počet stále rastie. Čím to je, prečo v minulosti boli alergie skôr zriedkavé a dnes znepríjemňujú život takému množstvu ľudí?

Aké sú bežné aj zriedkavé alergie a aký je rozdiel medzi nimi a intoleranciami v rozhovore porozprával alergológ a riaditeľ považskobystrickej nemocnice IGOR STEINER.

Aký je rozdiel medzi alergiou a intoleranciou?

Alergie sú ochorenia pri ktorých obranyschopnosť organizmu nepracuje správne. Základom fungovania imunitného systému je rozpoznať to, čo je telu vlastné a čo mu neuškodí. Voči cudzím látkam začne vytvárať protilátky, pri alergii ide o obrovské množstvo protilátok, ktoré sa pri vztyku s alergénmi začnú prejavovať a vytvárajú tak alergické reakcie.

Intolerencia nemá absolútne nič spoločné s imunitným systémom. Je to ochorenie čisto tráviaceho traktu, kedy nám chýba enzým, ktorý nám pomáha tráviť určité látky. Ak ho nemáme, alebo nefunguje správne, dochádza k zlému tráveniu potravy a následne k diskomfortu vo forme nafukovania, zápchy, hnačiek, chudokrvnosti a podobne.

Napísali sme Napísali sme Pohľad na Nemca vidím doteraz, bledá zvráskavená tvár plná hnevu, spomína pamätník SNP Čítajte 

Prečo je dnes tak veľa alergií? Alebo sa o nich len viac rozpráva?

Alergie vo všeobecnosti stúpajú, určite ich bolo menej pred povedzme 50 rokmi. Je to dané naším spôsobom života a s najväčšou pravdepodobnosťou chemizáciou prírody od druhej polovice minulého storočia.

Tiež zmenou životného štýlu a množstvom nových potravín, ktoré náš imunitný systém vníma ako cudzie bielkoviny a vytvára si proti nim protilátky. V dnešnej dobe sa hovorí, že približne 40 percent ľudí má nejakú alergickú reakciu, čo je veľmi vysoké číslo.

Vznikajú aj nové druhy alergií?

Áno. Jeden pohľad je odborný: v minulosti sme delili alergie na štyri základné druhy. Ako ide veda a výskum dopredu a my lepšie spoznávame imunitný systém a jeho fungovanie, dnes hovoríme o šiestich, respektíve až ôsmich druhoch alergických reakcií.

Druhý pohľad je ten, čo sme už spomenuli. Stále sa objavujú v našom okolí nové bielkoviny, potraviny, látky, ktoré náš organizmus v rámci reakcie vníma, a tým môže reagovať na ne aj alergicky. Dobrým príkladom sú lieky. Stále máme nové lieky a tým aj nové alergie na tieto liečivá.

Môže mať s alergiami súvis aj prílišná hygiena? V minulosti ľudia jedli priamo z poľa, na čistotu sa nedbalo tak ako dnes.

Aj keď sme jedli to, čo sme našli na poli, bolo to obdobie, kedy sme hnojili prírodnými hnojivami a rastliny rástli prírodným spôsobom. Dnes sa snažíme rast urýchľovať a dosahovať väčšie výnosy z poľnohospodárskej pôdy. Je prítomná chemizácia, pre pestovanie vytvárame umelé prostredie a zároveň sa objavujú aj geneticky upravené potraviny.

Ale určite by sa dal nájsť súvis aj s prílišnou hygienou. V minulosti sme špinu riešili vodou a základným mydlom. Dnes používame kozmetiku, s veľkým množstvom čistiacich látok, ktoré neprirodzeným spôsobom vplývajú na našu kožu a umožňujú vstup alergénov. Tým, že ošetrujeme kožu, ničíme jej ochranný film a neuvedomujeme si, že mastný film, ktorý nás prirodzene chráni, ničíme práve chemickými prípravkami.

S akými alergiami k vám pacienti prichádzajú najčastejšie?

Dominanciu majú inhalačné alergény ako peľ, roztoče, zvieratá alebo prach. Z potravinových alergií sú najčastejšie vajíčka, mlieko, mäso, prípadne niektoré múky.

Ako ľudia liečili alergie v minulosti? Predstavovali pre nich aj riziko smrti?

Bežné alergie, ako je alergia na peľ, sa riešila tabletkami, ktoré sú na trhu už niekoľko desaťročí, aj keď v menšom množstve. Čo sa však týka anafylaktickej reakcie, dochádza pri nej k tak veľkému ataku organizmu, že môže navodiť smrť.

Môže vzniknúť bodnutím včelou, osou, prípadne ju môžu navodiť niektoré potraviny. Tieto reakcie boli v minulosti naozaj veľmi ťažko ovplyvniteľné, v dnešnej dobe ich vieme vyriešiť vďaka modernej liečbe.

Predstavujú riziko smrti aj v súčasnosti?

Určite áno, hlavne pre pacienta, ktorý nedodržiava odporúčania lekára. Každý alergik je vybavený balíčkom prvej pomoci, injekciou, ktorá zabráni búrlivej reakcii. Ďaleko dôležitejšie je, že pacientovi je navrhnutá dlhodobá liečba, volá sa to alergénová imunoterapia. Liečba je pomalá a postupná, trvá minimálne tri až päť rokov a dokáže alergiu potlačiť na minimum.

Majú pacienti o túto liečbu záujem? Prepláca ju poisťovňa? Čo konkrétne sa pacientovi pri tejto liečbe podáva?

Väčšina pacientov má záujem sa liečiť. Najdôležitejšie je správne vysvetliť pacientovi, v čom je benefit tejto liečby a motivovať ho. Zjednodušene, jej princípom je postupne naučiť organizmus tvoriť si takzvané tolerabilné (pozn. red.: znášanlivé) protilátky proti alergénu a potlačiť tvorbu tých, ktoré sú zodpovedné za alergiu. Liečba je preplácaná zdravotnými poisťovňami s určitým doplatkom samotného pacienta.

Ako zareagovať na náhle vzniknutú vážnu alergickú reakciu?

Ak je prejavom alergie astma, vhodné je pokojné dýchanie a užitie antialergického a antiastmatického lieku. Pokiaľ pacient taký liek nemá, neostáva mu nič iné, iba navštíviť pohotovosť. Ak však ide o anafylaksiu, netreba váhať. Ako náhle sú napadnuté životné funkcie, pacientovi sa zle dýcha, je mu na odpadnutie, vracia alebo hnačkuje, treba ihneď privolať záchranku.

Aký máte názor na domáce postupy po štipnutí osou alebo včelou? Môže cibuľa, cesnak alebo ocot zmierniť alergickú reakciu?

Liečba lokálnych prejavov je rôzna a líši sa od zvyklostí. Cibuľa, cesnak, ocot môže za určitých okolností svojím zložením ešte viac podráždiť kožu. Najsprávnejším postupom je odstrániť žihadlo a čím skôr chladiť miesto vpichu.

S akými neobvyklými alergiami ste sa stretli?

Alergia môže vzniknúť asi naozaj na všetko. Máme ľudí, ktorí sú alergickí na ryby, morské plody, ale aj na jedlé červy. Niečo, čo tu my prirodzene nemáme a nie je to súčasťou našej kultúry. Mám jedného pacienta, ktorý je alergický na ťavie chlpy, aj keď s nimi bežne neprichádza do kontaktu.

Aké sú bežné intolerancie?

Najčastejšími intoleranciami sú intolerancie na laktózu, maltózu, histamín.

V poslednej dobe často počúvame práve o histamínovej intolerancii, o čo konkrétne ide a ako vzniká?

Histamín celoživotne vzniká v našom tele, bez neho by neexistoval život. Produkujú ho imunitné bunky, vplýva na správny chod organizmu a má mnohonásobné pozitívne účinky. Avšak všetko, čo sa v tele vytvára, je potrebné aj odbúravať a na to slúžia enzýmy. Ak nám chýba enzým na jeho odbúravanie, vzniká histamínová intolerancia.

Histamín sa tvorí aj v prírode, niektoré potraviny ho obsahujú prirodzene a v niektorých sa tvorí sekundárne. V kombinácii s naším vnútorným histamínom vznikajú prejavy intolerancie.

Napísali sme Napísali sme Manínskou tiesňavou pretekajú splašky z domácností. Vývoz žúmp by sa mal viac kontrolovať, myslí si rybár Čítajte 

Aké sú to?

Sú rôzne, od bežného svrbenia cez črevný diskomfort, migrénu, návaly tepla, problémy s tlakom, chudokrvnosť a podobne. Na diagnostiku stačí základné vyšetrenie, ktoré môže vykonať obvodný lekár.

Akým spôsobom sa dá táto intolerancia riešiť, je nutná radikálna zmena jedálnička?

90-95 percent úspechu je strava. Ak pacient príde na to, čo mu škodí, mal by sa tomu vyhýbať. Či už ide o konkrétne potraviny alebo viackrát zohrievané jedlo, pri ktorom sa taktiež histamín uvoľňuje. Na trhu sú zároveň aj lieky s obsahom enzýmu, ktorý histamín odbúrava.

No poznám množstvo ľudí, ktorí prirodzeným spôsobom prišli na to, čo im vadí, vynechali to z potravy a nepotrebovali nič viac. Odporúčam aj písať si jedálniček na dennej báze a zaznamenávať si konkrétne prejavy.