VISOLAJE. S futbalom začínal v Tovarníkoch pri Topoľčanoch na prázdninách u starého otca. Rodák z Považskej Bystrice MICHAL ŠTRBÁŇ (43) je od roku 2006 verný jedinému dresu. So „svojimi“ Visolajami si zahral aj v krajskej súťaži.
Momentálne je klub z Púchovského okresu stabilným účastníkom VII. ligy ObFZ Považská Bystrica a Štrbáň je jeho brankárskou stálicou.
Viac zaujímavých rozhovorov nájdete aj v prílohe DEDINSKÝ FUTBAL, ktorá vyšla 26. augusta v celoslovenskej sieti MY novín.
Aké boli vaše futbalové začiatky?
Futbal sme začali s kamarátmi hrávať na ihrisku v Tovarníkoch pri Topoľčanoch, kam som chodieval na prázdniny k starému otcovi. Súťažne som ale za ne odohral len jeden zápas za starších žiakov. Najprv som hral v poli, ale potom som sa raz postavil do brány a odvtedy chytám. Nebolo to tak, že by som po niekom zdedil gólmanské gény, prišlo to akosi samo.

Aké mala vaša futbalová kariéra pokračovanie?
Hral som futbal len tak pre zábavu, cez prázdniny v Tovarníkoch. Až keď som bol druhák na strednej škole, tak ma spolužiak zavolal do Plevníka-Drienového a začal som súťažne chytávať tam. Veľa som sa naučil od Ruda Gaňa, vtedy najlepšieho brankára v okrese.
V Plevníku-Drienovom som zostal až do roku 2005, kedy som prestúpil na rok do Tŕstia. Od roku 2006 som vo Visolajoch. Tam ma taktiež zlanáril kamarát, keď išiel s tímom na jeden turnaj. Išiel som si do Visolají len zatrénovať pred turnajom, nakoniec som tam „podpísal zmluvu“ a futbalovo tam pôsobím dodnes.
Viac zaujímavosti z dedinského futbalu
nájdete v špeciálnej celoslovenskej prílohe MY novín z 26. augusta.
Prečo ste už osemnásť rokov v jedinom klube?
Som asi taká stálica, neťahá ma to niekam inam a neviem, kto iný by mal o mňa záujem (smiech). Treba držať s klubom, keď sa darí, ale aj keď to nejde.
Aké roky ste doteraz zažili vo Visolajach?
Prišiel som do klubu, keď postupoval z tretej do druhej triedy. Neskôr sme išli ešte o súťaž vyššie. Ambície boli ešte smelšie, postupom do piatej ligy sa ich podarilo naplniť.
Zažil som časy, keď mal klub silného sponzora. Boli tam hráči, ktorí za futbal dostávali niečo na prilepšenie, kopačky a podobne.
Keď sponzor odišiel, tak domáci ľudia okolo Jána Palkecha a Milana Kozáka spolu s nami, hráčmi, ktorí ostali, udržali klub v chode. Dosť nám pomohlo, že skončilo béčko Beluše a niektorí hráči prišli do Visolají.
Tak je to vlastne doteraz, v aktuálnom kádri sú už konečne až šiesti hráči z Visolají, so mnou sme dvaja z Považskej Bystrice, dvaja z Púchova a ostatní sú Belušania. Či už niektorí, ktorí končia v doraste, alebo tí skúsenejší, ktorí to tu ťahajú už dlhšie.
Povedali by ste aj menovite, ktorí hráči po odchode sponzora ostali ťahať Visolaje?