POVAŽSKÁ BYSTRICA. V takmer 40-tisícovom meste na Považí sa darí hazardu, k niekoľkým stáliciam sa v poslednom období pridávajú nové podniky, dokonca aj priamo v centre Považskej Bystrice. Vznikajú v tichosti, bez možnosti ovplyvniť ich prevádzku a lokalizáciu.
V Považskej Bystrici podnikatelia prevádzkujú približne desať herní, hazard je prítomný aj v niektorých stravovacích a kaviarenských podnikoch. Je na dosah všetkým, vrátane tých, ktorí majú sklony k závislostiam a dokonca aj maloletým.
Skúsenosť so závislosťami v rodine mala aj Emília, navyše s bývalými gamblermi pracuje v Centre sociálnych služieb v Dolnom Lieskove.
Inšpekcia na Považí stopla kontroverzný predaj drog z automatov, predajcovia porušovali zákon Čítajte „Vidím v práci, čo to s ľuďmi a ich rodinami dorobí. Ten, kto to nezažije vo vlastnej rodine, tak to nikdy nepochopí.“ Dieťa príde do určitého veku, kedy naň rodič prestane mať dosah a stáva sa obeťou dostupných možností, ktoré spoločnosť ponúka.
„Som vyslovene proti tomu, aby bol hazard v meste a už vôbec nie v blízkosti škôl.“
Pred rokom rozposlala všetkým mestským poslancom mail, kde prosila o spätnú väzbu. Ozvali sa jej len traja. „No bolo mi povedané, že nie som obyvateľkou Považskej Bystrice, a že prečo to chcem riešiť. Od prevádzkovateľov herní som mala sľúbené, že aspoň obmedzia otváracie hodiny, čo sa nestalo. Bolo mi to veľmi ľúto, pretože mňa sa to dotýka,“ opísala.
Mestá majú možnosť hazard regulovať
Považská Bystrica podľa mestského poslanca Andreja Péliho získava z hazardu ročne približne 130-tisíc eur.
„Nemyslím si, že tie peniaze by mestu chýbali, že nejakých 100-tisíc je viac ako rozbíjanie rodín a ničenie životov detí,“ dodala Emília.
Nástrojom regulácie je v mnohých mestách Všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktoré môže stanoviť či a za akých podmienok bude hazard súčasťou verejného priestoru.
„Samospráva môže podľa zákona určiť, v ktorých budovách hazard nemôže byť umiestnený a takisto môže určiť vzdialenosti od školských zariadení,“ uviedol právnik a odborník na samosprávy Jakub Ulaher.
Ďalej sa dočítate:
- aký má postoj k hazardu vedenie mesta,
- aké kroky plánuje podniknúť,
- ako môžu končiť osudy ľudí, ktorí prepadnú závislostiam.
Súčasným trendom v mnohých mestách na Slovensku je vytláčanie herní a kasín do okrajových častí. Pozitívnym príkladom je Nitra, ktorá na základe petície Zastavme hazard prijala všeobecne záväzné nariadenie, vďaka ktorému skončila licencia aj poslednému kasínu v meste. Považská Bystrica však hazard vo VZN obmedzený nemá.
„Možno aj to motivuje prevádzkovateľov, asi je najvyšší čas tému otvoriť,“ myslí si Péli. Kriticky hodnotí najmä fakt, že v Považskej Bystrici je hazard súčasťou priameho centra mesta. Podľa neho by mali byť stanovené obmedzenia, ktoré prevádzkovateľov vytlačia preč od škôl, sociálnych zariadení aj centrálnej časti.
Radnica problém vníma
Radnica aktuálne nemá žiadne zákonné možnosti, aby takéto prevádzky regulovala, no napriek tomu problém vníma.
„Mesto neschvaľuje hazardné aktivity a určite nie sme radi, že sa táto forma podnikania rozširuje. Máme záujem to riešiť a premýšľame nad prijatím príslušného všeobecného nariadenia. Budeme sa tým zaoberať ešte v tomto roku,“ informovala Iveta Pagáč Kováčiková, hovorkyňa mesta Považská Bystrica.
Vzniku nových herní v centre radnica zabrániť nemohla. „Staviteľ nie je povinný oboznamovať mesto, aké formy podnikania tam bude prevádzkovať, pokiaľ sú v súlade so zákonom. Mesto v tejto chvíli nemalo žiadnu možnosť ovplyvniť takúto formu podnikania,“ doplnila.
Podľa Ulahera je otázka povoľovania hazardu v mestách skôr politická a zároveň veľmi citlivá.
„Na jednej strane sú požiadavky politických predstaviteľov, ktorí upozorňujú na škodlivé vplyvy a na druhej strane je pragmatický pohľad, podľa ktorého hazard sám od seba nezmizne, pokiaľ nedôjde k oficiálnej regulácii.“ Doplnil, že po jeho zrušení môže hroziť jeho presun do nelegálnych sfér, kde nebude môcť byť kontrolovaný. Takto je aspoň pod určitou kontrolou.
Pracujú s ľuďmi, ktorí prepadli závislostiam
V Centre sociálnych služieb Nádej v Dolnom Lieskove pracujú s klientmi, ktorí si prešli rôznymi závislosťami, okrem iného aj gamblerstvom. Tie vyústili do duševnej choroby, ktorej následkom sú zničené životy ľudí, ktorí sú v mnohých prípadoch nespôsobilí samostatného života.
Cyklisti po pádoch na klzkom koľajisku končia so zraneniami v nemocnici, polícia ho neoznačí Čítajte „Vnímam ich ako obete systému a nedostatočnej podpory rodiny a verejného sektora. Poznám mnoho prípadov, keď v priebehu piatich rokov sa človek, ktorý chodil v obleku po meste, ocitne tu. A keď sa dostane do takéhoto typu zariadenia, tak si môžeme byť na 95-percent istí, že v ňom aj dožije,“ oboznámil riaditeľ centra a zároveň mestský poslanec František Martaus s tým, že u zraniteľnejších osôb riziko zvyšuje ľahká dostupnosť závislostí.
„Vzhľadom na to, v akej práci pracujem a ako vidím dôsledky, tak samozrejme nie som stúpencom herní a nevidím v nich logiku. Nikto si tam nevyrieši sociálne a psychické problémy, len sa dostane do začarovaného kruhu. Riziká negatívnych následkov veľmi prevyšujú benefit v podobe chvíľkovej eufórie,“ dodal.
Umiestneniu takýchto zariadení by podľa neho mala predchádzať seriózna a fundovaná diskusia spoločnosti. Myslí si, že by mali existovať mechanizmy, ktoré by nebezpečnú závislosť mohli obmedziť. „Ako poslanec mestského zastupiteľstva však necítim, že by sa to stalo témou, a že by sa ľudia mali možnosť k tomu zásadne vyjadrovať.“
