POVAŽSKÁ BYSTRICA. Prváčku policajnej akadémie Michaelu Hozákovú (21) z Považskej Bystrice mal inštruktor na trenažéri naučiť, ako bezpečne narábať so zbraňou. V takzvanom dueli na seba mierili pištoľami so slepými nábojmi, no z nepochopiteľných dôvodov sa v pedagógovej zbrani nachádzal aj ostrý náboj.
Nasledoval výstrel, ktorý študentke prestrelil niekoľko vnútorných orgánov. Kadetka je po roku a pol od nešťastného incidentu na vozíku a trpí obrovskými bolesťami.
„Elektrika v nohách, pálenie, bodanie, rezanie, tlak. Stále si neviem vytvoriť stenu a ísť ďalej, pretože bolesti mi to neustále pripomínajú,“ opísala Miška.

Má neuropatické bolesti nôh, ktoré prichádzajú kedykoľvek a znenazdajky, aj v noci. Ako hovorí, nie je to bohviečo, ale narába s tým, čo má.
„Liečiť sa to nedá, bolestivé prejavy sa môžu len potláčať vďaka liekom. Snažíme sa nájsť nejakú vhodnejšiu alternatívu, ako len pchať do seba lieky.“ S prosbou o pomoc rodina oslovila viacerých lekárov, no stále neúspešne. Lekárske správy rozposlali aj do okolitých krajín, v súčasnosti čakajú na vyjadrenie. V hre je aj operácia, no lekári nevedia určiť, či naozaj pomôže.
Netrpí len telo, situácia je obrovským náporom aj na psychiku. Krátko po nehode bola nastavená pozitívne, no časom sa to zhoršovalo a začali prichádzať panické ataky.
„Snažím sa to potláčať a brať to z iného hľadiska. Keď cítim, že to na mňa ide, tak sa snažím rýchlo niečo začať, aby som to vypustila z hlavy. Niekedy sa to dá a niekedy ma to nepustí.“
Ďalej sa dočítate:
- Že rana zasiahla niekoľko vnútorných orgánov,
- či strelcovi dokáže odpustiť a aký trest dostal,
- ako na nehodu zareagoval Miškin brat Štefan,
- že finančne je odkázaná na zbierky.
Odpustiť zatiaľ nedokáže
Incident sa odohral 1. marca 2023, strelcom bol inštruktor streľby Vladimír Šeparnev. „Boli sme na trenažéri, kde sme sa učili, ako zaobchádzať bezpečne so zbraňou. Taký paradox, učil nás o bezpečnosti a potom ma prestrelí. Mala som v neho dôveru, že vie čo robí.“
Keď začal ukazovať cvičenie, tak Miške zovrelo hrdlo, situácia sa jej nepozdávala, no išlo o príkaz nadriadeného, to sa nedá odmietnuť.
„Zatiaľ nedokážem úprimne odpustiť, stále mám v sebe hnev. Ak by to bola nehoda, tak by som to brala inak, no zapríčinila to jeho nezodpovednosť. Celej tejto situácii sa dalo vyhnúť, keby si skontroloval svoj zásobník,“ myslí si kadetka. Už ako prváčka vedela rozoznať náboje, pretože sú úplne odlišné a nerozumie, ako sa v zbrani ocitol ostrý náboj.
Šeparnev tvrdí, že svoje povinnosti nikdy nezanedbával a vždy si svoju výbavu dôkladne skontroloval. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. „Za desiatky rokov praxe mám tieto návyky už natoľko zažité, že ich vykonávam automaticky. Takéto strelivo tam jednoducho nemalo čo hľadať. Aj napriek tomu sa stala táto hrozná chyba.“
Polygon považoval za bezpečné miesto, preto nechápe, ako sa tam ocitol ostrý náboj. „To, že som spôsobil takúto tragédiu, a najmä to, že utrpela nevinná študentka, je pre mňa neznesiteľné. Je mi to nesmierne ľúto a beriem zodpovednosť za to, čo sa stalo."