VIESKA-BEZDEDOV. Pálenica s takmer 90-ročnou históriou v púchovskej mestskej časti Vieska-Bezdedov prežíva vďaka potomkom, ktorí sa starajú o pokračovanie jej prevádzky.
Na čele spoločnosti stojí Miroslav Mazák, ako štvrtá generácia vlastníkov, jeho pradedo bol v roku 1938 jedným zo šiestich spoluzakladateľov. V regióne patrí medzi tri najstaršie pálenice.
„Je to o udržaní remesla. To, čo je pre Francúzov koňak, to sú pre Slovákov ovocné destiláty. Sme v ovocinárskej doline, sušené slivky sa od nás vyvážali aj na anglický kráľovský dvor. To, čo sa nestihlo spracovať, sa vypálilo,“ hovorí pálenčiar, ktorý je v čele spoločnosti len druhý rok.
Majster Slovenska v boxe je po nehode v bdelej kóme. Je odkázaný na starostlivosť v súkromnom zariadení Čítajte Je to taká dobrovoľnícka činnosť
Ide o pestovateľskú pálenicu, ľudia si pália vlastné ovocie, takže ponúkajú službu, nie produkt. Väčšina zákazníkov je z okolia, no chodia aj z Kysúc či z Bratislavy.
„Nie sme od toho závislí, nepotrebujeme robiť obraty, no chceme kvalitu. Je to pre mňa skôr taká dobrovoľnícka činnosť pre lokálnych pestovateľov, susedov. Potreba niečo vrátiť miestnej komunite, v ktorej som vyrastal,“ uviedol Mazák, ktorý pracuje ako stavebný inžinier. V génoch po predkoch zdedil vášeň pre pálenie ovocia aj napriek tomu, že sám pije alkohol len výnimočne.
Podľa jeho slov si ním ľudia znižujú citlivosť. „Zistil som, že život je krásny aj bez toho, dokonca ešte krajší.“
Pálenka však k Slovákom jednoducho patrí, je súčasťou našej kultúry, „ale je to aj jeden z najefektívnejších spôsobov, ako uložiť hodnotu ovocia,“ myslí si Stanislav Pobežal, ktorý v pálenici pracuje popri dôchodku približne sedem rokov. Do roboty nastupoval v období, keď hrozilo, že budú chýbať pálenčiari a nebudú môcť spustiť prevádzku.
Po vojne ju znárodnili
Pálenicu v súčasnosti vlastní takmer 50 ľudí - potomkov po pôvodných zakladateľoch. „Ako zomierali, tak sa podiely dedili. Po vojne došlo k znárodneniu, prevádzkovalo ju jednotné roľnícke družstvo, no pálilo sa bez prestávky aj za vojny aj za komunistov,“ opísal Pobežal s tým, že po prevrate požiadali o vrátenie pôvodným vlastníkom.
Ďalej sa dočítate:
- ako vzniká kvalitná pálenka,
- či je možné vypáliť aj exotické ovocie,
- čo je v procese pálenia dôležité,
- že viac ako polovica obratu ide štátu.
Kvalitná pálenka sa vraj nájde takmer v každej rodine v dedine. „Mával som aj 20-ročné, no postupne sa to vyprázdnilo na svadbách,“ dodal Pobežal.
Najčastejšie pália jablká, hrušky a slivky. Mazák by chcel v budúcnosti vyskúšať aj pre región tradičné ovocie oskorušu.
Kvalita sa začína u ovocia
Kvalita destilátu sa podľa neho začína už u ovocia. Musí byť dozreté, nemôže byť hnilé, plesnivé a s listami, ideálne bez drevných častí. Pálenka sa dá vraj vytvoriť z hocičoho - vďaka pridanému cukru. Zákon však umožňuje páliť v pestovateľskej pálenici ovocie, aj to len z mierneho pásma.
„Ak by niekto doniesol kvas z pomarančov, tak by to asi neprešlo, lebo by musel ukázať, kde také veľké množstvo pomarančov dopestoval,“ doplnil Pobežal.
Na prípravu využívajú staré osvedčené technológie, pálenku varia v medených kotloch. Tie zabezpečujú lepšiu tepelnú vodivosť, kvas je zohrievaný rovnomernejšie v celom objeme. Kúria drevom, ktoré podľa Mazáka pálenke dodá určité špecifikum. Je to však prácnejšie a proces tvorby trvá pomalšie, približne šesť hodín na jeden kotol.
Robia 51 až 52-percentnú pálenku
Najskôr sa zohrieva kvas, pri prvých teplotách sa začínajú uvoľňovať nekvalitné látky, ktoré vypúšťajú preč. Pri 78 stupňoch Celzia sa začína odparovať etanol.
Alkoholová para prechádza cez trubky do chladiča, kde sa skvapalní a následne putuje do zbernej nádoby. V tejto fáze vzniká čistý lieh, respektíve vodka. Proces zohrievania sa zopakuje dvakrát.
Percento alkoholu postupne začína klesať, trubkami preteká stále viac vody a menej liehu. „V jednom bode sem bude tiecť 50-tka. Tej hovoria, že to je takzvaná kráľovská, má najlepšiu chuť,“ oboznámil Pobežal, s tým, že záujem je prevažne o 51 až 52-percentnú pálenku. Požadované percento dosahujú citlivou kombináciou liehu a vody z vyparenej ovocnej šťavy.
Najdôležitejšia je chuť
Najdôležitejším ukazovateľom je chuť. „Koštujeme, či je v poriadku. Niektoré pálenice proces pálenia ukončujú skôr, no myslím, že vtedy netečie také množstvo esencií a príslušných chutí z ovocia ako v závere. Je to vlastne len lieh, aromatické látky, ktoré majú prísť hlavne pri konci vyhodia,“ opísal skúsený pálenčiar.
Jeho pečeň však pri kontrolovaní kvality destilátu netrpí, ku koncu tečie už len malé percento alkoholu. „To je už len voda s príchuťou, z nej sa ozaj opiť nedá. Ja aj tak veľa páleného nevypijem, na oslavách sa zúčastním tak na troch kolách. Lebo nevidím dôvod, prečo by som mal pokračovať.“
V záverečných fázach je nutné ustriehnuť, kedy treba pálenie odstaviť, lebo hrozí riziko nechceného dokvapu a škodlivých prímesí.
Pokus, ktorý vyšiel. V rodinnom sade na severozápade Slovenska vypestovali vyše tisíc melónov Čítajte Viac ako polovica ide štátu
Sezónu každoročne začínajú v októbri, no závisí to od počtu záujemcov. Minulý rok bola slabá úroda, robilo sa len približne jeden a pol mesiaca. V najlepších rokoch vypálili za celú sezónu približne 16-tisíc litrov, teraz je to omnoho menej, no zdá sa, že pálenicu čaká silnejší rok ako minulý.
Prevádzku prísne sledujú colníci a všetko musí sedieť na liter. Tí pravidelne kontrolujú plomby a zberkový lieh, či niečo „neodkvaplo pomimo“.
S veľkými ziskami však nerátajú, nielenže sa delia medzi skoro 50 spoluvlastníkov, no viac ako polovica obratu pre vysokú spotrebnú daň smeruje do štátnej kasy.
