Do klubu miest, ktoré sa chystajú bojovať proti hazardu, najnovšie pribudla aj Považská Bystrica. Vlnu nevôle tu zdvihla nová herňa priamo v centre mesta, v budove oproti mestskému úradu. Mesto tvrdí, že sa problémom budú zaoberať.
Boj proti hazardu
V ostatných rokoch sa silným nástrojom miest a obcí v boji proti hazardu stali práve VZN, ktorými majú právomoc hazard na svojej pôde obmedziť alebo dokonca úplne zakázať. Považská Bystrica momentálne podobné VZN nemá. „Máme záujem to riešiť a premýšľame nad prijatím príslušného všeobecného nariadenia. Budeme sa tým zaoberať ešte v tomto roku,“ uviedla pre SME Iveta Pagáč Kováčiková, hovorkyňa mesta Považská Bystrica. Asociácia zábavy a hier však vidí prípadný zákaz hazardu skepticky. „Tieto herne majú platné licencie na ďalších päť rokov, takže akékoľvek VZN prijaté teraz situáciu nezmení, preto považujeme tvrdý zákaz hazardu za čisto populistický krok. Tak ako nikto pred štyrmi rokmi nevedel, aká situácia bude dnes, nikto netuší, aká bude o päť rokov,“ konštatuje Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier a prízvukuje veľké zmeny, ktorými trh s hazardnými hrami v ostatných rokoch prešiel.
Situácia sa zmenila
V roku 2020 bolo na Slovensku v prevádzke 21 000 výherných prístrojov, o štyri roky neskôr, v roku 2024 ich zostalo iba 6000. Navyše sa očakáva, že tento trend bude v dôsledku dobiehania udelených licencií a prijatých všeobecne záväzných nariadení najmä v tomto kalendárnom roku klesať o ďalších 45%-55%. „Príčinou je výnimočne prísna legislatíva v tejto oblasti a je potrebné konštatovať, že tento pokles kamenných prevádzok bude nepochybne pokračovať i naďalej,“ komentuje situáciu Dominika Hlobenová. Zmenilo sa aj správanie hráčov. Kým v roku 2020 obsadili výťažky z kamenných prevádzok prvé miesto, tento rok sa s vysokým náskokom na čele rebríčka ocitne online hazard, čo dokazujú aj slová odborníkov.
Odborníci varujú, no nie pre kamennými herňami
„Zavrieme kasíno alebo herňu a tým, že to nevidíme, tak máme pocit, že problém neexistuje,“ uviedla pre SME Denisa Šoltésová, riaditeľka neziskovej organizácie Trojlístok, ktorá pomáha ľuďom so závislosťami. Zároveň dodala, že im v posledných rokoch rastie počet klientov závislých od hazardu práve pre online hazard. „Online priestor vytvára anonymnejšie podmienky. V kamenných prevádzkach mali akoby väčšiu kontrolu a vedeli brzdiť kompulzívne správanie,“ dodala Šoltésová. V podobnom duchu sa pre SME vyjadril aj Adam Kurilla, psychológ z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Podľa jeho slov je dnes tipovanie oveľa jednoduchšie a dostupnejšie. Staviť sa dá aj počas zápasu, čím rastie podľa Kurillu potenciál na vznik závislosti.
Populizmus namiesto riešení
„Samosprávy neustále podnikajú nezmyselné kroky za účelom zakázať hazard, pritom v súčasnom nastavení za tým cítiť iba populizmus, a nie konštruktívne riešenia situácie,“ konštatuje Dominika Hlobenová a pripomína, že v prípade tvrdého zákazu hazardu zostanú bez pomoci práve tí najzraniteľnejší. Považská Bystrica v súčasnosti získava z hazardu ročne približne 130-tisíc eur, ktoré môžu potenciálne chýbať. „Mesto z hazardu už nezíska ani cent, a tak nebude dostatok financií na podporu prevencie závislostí. Namiesto toho vznikne vhodné podhubie pre vznik nelegálnych herní s nulovou kontrolou,“ upozorňuje Dominika Hlobenová a pripomína funkčný nástroj na kontrolu závislých hráčov, ktorý v súčasnosti predstavuje Register vylúčených osôb.
Účinný nástroj prevencie
Vďaka nemu je vstup do každej kamennej herne podmienený kontrolou a z hazardu sú tak vylúčení napríklad poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného či chorobní gambleri. Do registra môžu byť zaradení aj študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium. „V registri vylúčených osôb sa v súčasnosti nachádza 120 000 ľudí. Sú to ľudia, ktorí nemôžu do kamennej herne ani len vstúpiť. Horšia je kontrola takýchto hráčov na internete, kde anonymita naozaj častokrát nedovoľuje overiť si, kto tie doklady nahráva a kto je na druhej strane obrazovky,“ konštatuje Hlobenová a apeluje na poslancov, aby sa vyvarovali riešení, ktoré môžu všetkým stranám priniesť viac škody než úžitku. „Rovnako ako nie je alkoholik každý, ktorý si ide večer sadnúť na pohárik, ani každý, kto vstúpi do herne nie je patologický hráč, hovoríme predovšetkým o zábave . Podľa štúdií majú v Európe sklony k problematickému hranie 3% populácie.“ dodáva.
Spolupráca namiesto zákazov
Hlobenová za Asociáciu zábavy a hier tiež pripomína, že prevádzkovatelia sľubujú aj ďalšiu formu spolupráce nad rámec povinných poplatkov mestu. „Majiteľom herní sa vďaka OZ rozvíjame naše mestá v meste Poprad podarilo zrevitalizovať viacero detských ihrísk či v Šali zrekonštruovať kolkársku dráhu,“ uvádza Dominika Hlobenová a prízvukuje, že prevádzkovatelia sú v rámci spoločenskej zodpovednosti ochotní priložiť ruku k dielu aj v Považskej Bystrici a radi otvoria diskusiu na túto tému.
