POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jedinečná kultúra Marikovskej doliny zaujala množstvo etnografov a umelcov, ktorí ju v priebehu 20. storočia zachytili vo svojich dielach.
Výsledok ich tvorby spracovala etnologička a riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová do zaujímavej publikácie s názvom Mariková na fotografiách českých národopisných bádateľov.
Obrazovú čiernobielu publikáciu plánuje Vlastivedné múzeum vydať už koncom tohto roka.
„Už koncom 19. storočia vraj začal o Marikovej kolovať chýr ako o chudobnej, no svojráznej lokalite, kde sa ľudová kultúra uchovala v jej archaických podobách. To podnietilo ďalších českých národopiscov, aby sa so záujmom vydali do dediniek a kopaníc, mapovali ľudový odev, antropologické črty obyvateľov, spisovali piesne a zvyky,“ oboznámila Petronela Rágulová.
Voz na streche či stolček, ktorý poukázal na bosorku. Papradno je obec bohatá na ľudové obyčaje Čítajte Medzi prvé národopisné snímky obyvateľov Marikovej patria fotografie, ktoré boli zachytené počas konania Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe roku 1895.
Vtedy výstavu navštívila menšia skupina uhorských Slovákov pod vedením architekta Dušana Jurkoviča, v ktorej boli zastúpené dediny Vydrná, Mariková a Detva.
V roku 1925 sa Marikovčanov, ktorí práve prechádzali pohraničím z hrozenkovského jarmoku podarilo zachytiť na fotografiách vtedajšiemu riaditeľovi národopisného oddelenia pražského Národného múzea Václavovi Fabianovi.
„Na jeho fotografiách pôsobia unavene, zrobeno, niektorí sú bosí bez obuvi. Na chrbtoch majú plátenné batôžky, v rukách palice a novo kúpený tovar,“ popisuje Rágulová.
Celoživotný záujem o ľudovú kultúru, no najmä o ľudovú pieseň zavial do Marikovej aj významného výtvarníka a fotografa Karola Plicku.
Marikovú navštívil viackrát. Podľa etnologičky sú na jeho záberoch prevažne muži v zrelom veku, nájdeme však aj ženy v ľudovom odeve či pracujúce dievča.
Terénny prieskum Marikovej podnikla v dvadsiatych rokoch aj výnimočná česká etnografka Drahomíra Stránská, moravský maliar, grafik a etnograf Karel Langer či Alena Plessingerová.
Zaoberala sa výskumom ľudového odevu, stravou, popísala aj tradičný spôsob bývania, osvetľovania, funkciu stola, pece, dokumentovala dokonca aj hygienické zariadenia. Pri výskumoch jej asistoval s fotoaparátom Josef Vařeka, tému ľudových šperkov dokumentovala s Helenou Johnovou a ľudový odev zakresľovala Radka Mikulová.
