Minuloročnú zimu klimatológovia vyhodnotili ako najteplejšiu za posledných 93 rokov. Od jesene 2023 sa vytvorila séria štyroch extrémne teplých ročných období po sebe. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu je pravdepodobné, že o pár rokov už takúto zimu nebudeme považovať za nič výnimočné.
Bude to znamenať koniec lyžovania na Slovensku? Môžu sa extrémne výkyvy počasia, ktorých sme boli svedkami tento rok, objaviť aj v zime, napríklad v podobe silných mrazov či fujavíc? O tom, ale aj o dopadoch otepľovania na prírodu nám porozprával v rozhovore PAVEL FAŠKO.
Ako sa za posledné roky zmenila zima na Slovensku?
Zásadným faktom je, že tieto zimy sú teplejšie ako tie začiatkom 21. storočia a v priebehu 20. storočia. Najviditeľnejším následkom je nedostatok snehovej pokrývky v nižších nadmorských výškach. Vo vyšších polohách zase chýba akási stabilita, síce tam môže krátkodobo napadnúť veľmi veľa snehu, no zároveň sa môže rýchlo roztopiť, čo predstavuje veľký problém pre prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk . Nemajú záruku, že keď investujú do technického snehu, tak sa im v priebehu sezóny neznehodnotí.
Môžeme predpokladať, že v blízkej budúcnosti bude sneh v nižších polohách krajiny skôr rarita?
Smerujeme tam, aj keď Slovensko má veľmi rôznorodé prírodné podmienky. V oblastiach na krajnom juhozápade, ako je juh Záhoria alebo juhozápad Podunajskej nížiny, kam čiastočne zasahuje aj Bratislava, bude sneh postupom rokov stále vzácnejší.
Aká je hraničná nadmorská výška, kde sú následky otepľovania viac viditeľné?
Nie je to jednoznačne stanovené, približne ide o úroveň tisícdvesto metrov nad morom. V polohách pod touto úrovňou je úbytok snehu veľmi citeľný. Mení sa aj obdobie nástupu snehovej pokrývky, posúva sa na neskorší čas a potom na jar nepretrvá tak dlho ako v minulosti. Sezóna sa tým pádom skracuje.
Na Považie chcú priniesť unikátnu technológiu zhodnotenia odpadov. Obyvatelia sú proti Čítajte Môže to znamenať koniec lyžovania na Slovensku?
Je to aj ekonomický problém. V nižších nadmorských výškach sú prevádzkovatelia odkázaní na výrobu technického snehu. Môžu si ho vyrobiť, povedzme v decembri, no na prelome starého a nového roka môže prísť výrazná vlna oteplenia, ktorá ho zlikviduje. Tak, ako sa to stalo v posledných rokoch.
Keď sa v januári zase ochladí a vytvoria sa vhodné podmienky na lyžovanie, musia znova platiť za energie a nanovo využiť vodné zdroje. Je to veľmi nákladné a v konečnom dôsledku sa to musí pretaviť do ceny skipassu, čo môže znamenať menší záujem lyžiarov.
Aj toto je faktor, ktorý môže spôsobiť, že predovšetkým strediská v nižších polohách nebudú môcť byť prevádzkované.
Ešte sa dočítate:
- aké dopady na prírodu má otepľovanie,
- čo je na procese otepľovania najzávažnejšie,
- či sa extrémne počasie môže prejaviť aj v zime,
- ako budú podľa klimatológa vyzerať najbližšie zimy.
Ako si na zimu spomínate vy zo svojej mladosti?
Dieťaťom som bol v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, vtedy bolo niekoľko zím bohatých na snehovú pokrývku a vyskytovali sa aj silné mrazy. A to nielen v klasických oblastiach, pre ktoré to bolo štandardom, ale aj v nížinách. Ja som si zimu ako dieťa užil. Dalo sa vtedy aj korčuľovať, pretože mrzlo a bol prírodný ľad.
V sedemdesiatych rokoch sa to úplne zmenilo, zimy sa začali viac podobať na dnešok. Prevládalo hmlisté počasie a často pršalo. V nížinách už bolo snehu menej. Ale ešte ani v deväťdesiatych rokoch a v prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia sme na Slovensku nevnímali dôsledky klimatickej zmeny tak jednoznačne, ako teraz. V posledných pätnástich rokoch sú zmeny už neodškriepiteľné.
Kedy nastal zlom, kedy sme aj na Slovensku začali pociťovať zmeny v klíme?
Začalo sa to prejavovať už v osemdesiatych rokoch, no menej nápadne. V deväťdesiatych rokoch mala už teplota vzduchu výrazne vzostupnú tendenciu a v zime prevládal výraznejší podiel tekutých a zmiešaných zrážok na ich celkovom úhrne stále viac.
Prestali sa systematicky kumulovať v snehovej pokrývke a odtekali ešte v priebehu zimy. Malo to vážny dôsledok v jarných mesiacoch, pretože niekedy chýbala vlaha z topiaceho sa snehu, ktorá je počas jari dôležitá pri štarte prírodných procesov sprevádzajúcich vývoj vegetácie.
Nebezpečný ázijský druh komára priletel už aj na Považie, spozorovali ho v obci Sádočné Čítajte Môže rýchle topenie snehu v budúcnosti spôsobiť nedostatok podzemných vôd?
Podzemné vody reagujú na zrážky a ak je ich málo, môže klesnúť aj hladina podzemných vôd. Môže sa to prejaviť aj na dostupnosti vody v niektorých studniach a prameňoch. Je to oneskorený dôsledok, no pokiaľ prejavy nedostatku zrážok trvajú veľmi dlho, tak sa to môže preukázať aj na hladine podzemnej vody a výdatnostiach prameňov.
Aké dopady na prírodu má príliš skorý príchod jari?
Prírodné prostredie reaguje na teplotné podmienky zimy, pokiaľ sú mierne a bez silných mrazov, rastliny sa rozvíjajú skôr, ešte na konci zimy. Toto sa naozaj aj deje.
