Hladovanie. Pre niekoho nočná mora, pre niekoho životný štýl. No nie je to len o chudnutí. Podľa odborníkov prináša množstvo zdravotných benefitov. Podľa niektorých môže pomôcť dokonca aj pri liečbe onkologických ochorení.
Existuje viacero druhov pôstu, od krátkodobých, ktoré sa počítajú v hodinách, až po niekoľko dňové pôsty, ktoré si už vyžadujú odborný dohľad.
DOMINIKA ĎURIŠOVÁ z okresu Považská Bystrica si dlhodobý pôst vyskúšala na vlastnej koži. Na špeciálnom liečebnom pobyte bez akéhokoľvek jedla vydržala takmer dva týždne.
Jedlo prirovnala k závislosti, nad ktorou sa jej podarilo zvíťaziť a jej telo vďaka zmenám v metabolizme preplo na „turbo motor“, vďaka čomu pracovalo výkonnejšie. O tom, ako hladovanie prebiehalo, porozprávala v rozhovore.

Ako ste sa dozvedeli o liečebnom hladovaní?
Ešte pred desiatimi rokmi som dostala knižku o liečení rakoviny hladom. Písalo sa tam o benefitoch hladovky. Už vtedy som si povedala, že to chcem vyskúšať. Aj keď nie skrz rakovinu, mňa zaujali ďalšie prínosy. Potom som sa cez podcast dozvedela o kurzoch liečebného hladovania a manžel sa odhodlal, že to vyskúša ako prvý.

Takže vo vašom prípade nebolo motiváciou prekonanie ochorenia? Čo teda bolo hlavným dôvodom?
Obaja sme to absolvovali z preventívneho hľadiska. Bola to pre nás osobnostná výzva, ktorú sme chceli vyskúšať.
Skúšali ste si predtým krátkodobé hladovanie?
Skúšala som jedno alebo dvojdňové pôsty, kedy som pila ovocné a zeleninové šťavy. No hladovku, čisto na vode, a počas takej dlhej doby, som predtým nikdy nemala.
Celý kurz trval takmer dva týždne, ako to prebiehalo?
Hladovala som jedenásť dní. To je ten najnižší stupeň, aby to mohlo mať väčšie prínosy pre telo. Dostala som pokyny, že posledný deň doma mám stravovanie ukončiť ľahkým obedom. Večeru som už nemala. Po nástupe na pobyt sme dostali wellcome drink, čo je vlastne preháňadlo, aby sme si vyčistili črevo. No a odvtedy sme už len pili čistú vodu.
Každé ráno sme si robili klystír, aby sa črevo čistilo. Celý čas tam bol prítomný lekár. Je to v podstate liečebný pobyt, len bez jedla.
Ďalej sa dočítate:
- či si jej telo pýtalo jedlo,
- či cítila únavu,
- ako nabiehala na klasickú stravu,
- čo na liečebné hladovanie hovorí odborník.
Koľko tam bolo účastníkov? Vydržali všetci až do konca?
Boli sme tam približne dvadsiati. Vydržali všetci, niektorí si to dokonca aj predĺžili. V hladovaní veľmi pomáha sila kolektívu a vyplnenosť programu, no a veľmi dôležitý je pohyb na čerstvom vzduchu.
Mali ste organizované cvičenia, alebo bol program individuálny?
Mali sme striktný harmonogram. Ráno sme mali stretnutie, kde sme rozoberali, kto má aké problémy, kto ako spal. Potom sme chodievali von na dvoj- až trojhodinové prechádzky. Poobede sme cvičili s trénerom alebo sme mali dychové cvičenie v parku.
Potom sme chodili do bazéna, do teplej vody či na masáže. Večer nám prednášali o zdravom životnom štýle, prípadne sme pozerali filmy. Celý deň bol tak vyplnený, že sme nemali čas na nič iné. Úsmevné bolo, že sme sa často rozprávali o receptoch, takže z hladovky som išla s databázou receptov.