Článok pokračuje pod video reklamou
Budúcoročná dramaturgia bude iná, Ropucha určite zostane v rodine letných hudobných festivalov
Tretí ročník hudobného festivalu mal viacero zmien. Tou prvou bolo miesto.
„Chceli sme byť bližšie k Púchovu a jeho obyvateľom, ktorí sa mohli stať akýmisi „majiteľmi“ regionálneho festu, na ktorom sa predstavili viaceré kapely z mesta,“ hovorí o pôvodnom návrhu Braňo Guzma. Práve púchovské kapely mali pritiahnuť domácich.
Novinkou boli i tri pódia, takže priestor mali všetci. Salaš pri Nimnici bol uplynulý piatok pripravený na nápor fanúšikov, no tí akosi nechodili. V piatok i v sobotu bolo čo počúvať, no Púchovčania dali hanebne prednosť papučovej či krčmovej kultúre. Allegra, Picasso blot, Cool Fish, Načo názov, Forma, Affront, Face of Agony a D. O. R. A. mali spustiť lavínu dobrej nálady, no akosi nebolo u koho. Ľudí bolo poskromne, čo nazapríčinil iba dážď. Výhovorky typu vysoké vstupné, ktoré bolo 400 a 300 korún, neberiem.
Ak ste chceli horlivo sledovať dno svojej peňaženky, nemohli ste prehliadnuť, že pivo či jedlo nebolo drahé ako inde! „Je poriadna zima,“ tvrdil spevák Lugo z Anticage, ktorý si dal na nohy okrem dvojo hrubých ponožiek aj bubeníkove tenisky. „Ľudia, ľudia, kdeže ste?“ pýtali sa účinkujúci a aj organizátori. Sobotňajší večer bol viac mimopúchovský, no Cliche, Malevil či české Hraczki i Postit sa nestačili čudovať, keď bolo občas viac ľudí na stage, ako v hľadisku.
Samozrejme, že občas to zaškrípalo, najmä keď sa presúvali kapely. Stalo sa, že niektoré sa pozabudli cestou na Považie, a tak museli organizátori aj improvizovať. Tak si mimo plán zahrali Vanilla Club a namiesto v sobotu o deň neskôr Musica de Luxe. Ani takéto drobné prehrešky tak neprekážali, ako skôr pohľad na tanečnú scénu, kde bolo k prekvapeniu vidieť viac účastníkov festu, ako pred hlavným hudobným stage! Dramaturgia sa snažila vyslyšať hlasy kritikov a púchovských fans, no namiesto toho, aby sa im tí odvďačili, vykašľali sa na nich. „Poznáte to o hádzaní periel sviniam,“ pýtal sa seba i nás Peter Hajšo. Mal pravdu. Nielen zoskupenia L. Kazoo s Katkou Korczek či švajčiarskonemecký Stoneman si viac divákov určite zaslúžili.
Ak by sa rozhodli organizátori v poriadaní festivalu nepokračovať, nemohol by im to nik vyčítať. „Ideme ďalej, dramaturgia sa zmení,“ tvrdia oni. Namiesto kapiel, ktoré sa mohli veselo prezentovať na kvalitnej aparatúre dostanú opäť priestor profíci, ťahajúc šnúru kšeftov po celom Slovensku.
Unavení a často bez hlasu sa odprezentujú, no zarobené bude. Jedno čo zahrajú, veď dnes je na Slovensku asi dôležitejšie meno. Aspoň v Púchove.
