ŽILINA. Vždy usmiaty, s výbornou náladou, človek má problém vidieť ho mračiť sa. Jeho životný príbeh je silný, pestrý a dojímavý. Hráč pôvodom z Nigérie, celým menom BELLO IZIAKA BABATOUNDE.
V drese Žiliny získal tri majstrovské tituly, na jeseň 2010 si so Šošonmi zahral základnú fázu ligy majstrov. V Anglicku sa mu podarilo skórovať dokonca do siete Chelsea Londýn. Dnes má na futbalistu skutočne netradičné zamestnanie. V Žiline pracuje ako barbier a trénuje v piatej lige Brvnište.
Ako sa cítite v pozícii trénera?
Ja by som nepovedal, že som v Brvništi na sto percent tréner. Skôr tým chlapcom pomáham, radím, odovzdávam skúsenosti, ktoré som sa ja naučil. Niekedy nastúpim aj do zápasu, keď treba. Ale to len tak na posledných desať minút, keď sa niekto zraní.

Ste vždy usmiaty, veselý. Viete byť na chalanov aj prísny?
Som kamarátsky, nebývam prísny. Ale keď treba, viem na chalanov aj zakričať. Mimo trávnika som stále veselý, na ihrisku to ale beriem vážne. To už však musí byť veľmi zle, keď ja kričím.
Skončili ste s futbalom pre problémy s pľúcami, a najmä s kolenom. Ako ste teraz na tom po zdravotnej stránke?
Na sto percent to už nikdy nebude, lebo mi lekári zobrali časť pľúc. Keď behám na tréningu s chlapcami, tak sa zadýchavam. Pravé koleno mám operované štyrikrát, nemám v ňom už meniskus ani chrupavku, je tam len kosť. Takže už to na plnohodnotný futbal nie je.
K Považiu máte dosť blízky vzťah nielen ako tréner Brvnišťa. Hneď po konci aktívnej kariéry ste tu začali pracovať.
V článku sa ešte dočítate
- kde pracoval Bello po konci aktívnej kariéry,
- ktorý hráči sa k nemu chodia nechať strihať,
- s ktorou hviezdou FC Chelsea sa dve hodiny rozprával
Áno, na Považí som robil kuriéra, rozvážal som tovar. Niekedy som začínal vo Visolajoch, jazdil som do Hornej Poruby, v okolí Dubnice, Ilavy, až do Trenčianskej Teplej som rozvážal. Začínal som o ôsmej ráno a niekedy končil až o desiatej večer. Zistil som, že všetko sa dá, keď človek chce.