Slávnosti sa konali v spolupráci s Považským osvetovým strediskom a pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča v duchu Gavlovičových veršov „Bohactví bývá nestálé, umení trvácé, umení slúží do smrti, bohactví nakrátce“, ktoré boli ústredným motívom tohtoročných spomienkových slávností.
Prítomným sa prihovoril kaplán farnosti Pruské Eduard Lazo a vyzval, aby sa všetci spoločne pomodlili litánie a pamätali pritom na pôsobenie Gavloviča nielen ako kňaza, ale aj vychovávateľa i človeka, ktorý miloval ľudí. Starosta obce Viliam Cíbik vyzdvihol aktuálnosť a významovú nadčasovosť diel Gavloviča, jej platnosť aj pre dnešnú spoločnosť.
V programe sa predstavili Edita Hrehušová sprievodným slovom, Vladislav Hrehuš v hre na organ, Ivana Roháčová v speve a Tomáš Roháč umeleckým prednesom. V hudobno-literárnom pásme sa prelínali životopisné udalosti a fakty o živote a pôsobení Majstra Gavloviča aj úryvkami z jeho diel. Cieľom Gavlovičových veršov vždy bolo napomáhať pri výchove pospolitého ľudu v duchu morálneho a kresťanského spolunažívania.
Slová Gavloviča, ktoré sú vyryté ako epitaf na pamätnej tabuli: „Mňa Csarno – Dunajec zrodil, Trstená živila, a tiež z vôle Božej Pruské ma pochovalo. V tej čiernej zemi kdekoľvek budem odpočívať prosím ŤA, pamätaj na moju hriešnu dušu!“
Prítomní si položením venca k pamätnej tabuli Hugolína Gavloviča uctili pamiatku tohto významného dejateľa v našom regióne.
Autor: Peter Pecuš