PÚCHOV. PETRONELA VLHOVÁ pochádza z Púchova, no aktuálne tvorí a žije vo Višňovom pri Žiline. Od detstva ju lákalo umenie a pôvodne plánovala študovať keramiku. Prvá skúsenosť so sklom ju však natoľko očarila, že sa rozhodla venovať práve sklárstvu.
Už po škole bol o jej výrobky záujem a dostali sa k niekoľkým významným osobnostiam. Ku keramike sa ale neskôr vrátila, a to ako konzervátorka skla a keramiky pre Považské múzeum v Žiline. Rekonštruuje nálezy staré aj tisícky rokov. Aktuálne je tvorba Vlhovej k videniu v Čadci, kde jej autorská výstava Spriaznenosť duší ukazuje prierez jej tvorby.
Čo si môžeme pod pojmom práca so sklom predstaviť?
Profesionálne som vyštudovala maľbu na sklo. Počas mojej tvorby a štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor sklo, som pokračovala aj v iných disciplínach. Napríklad dizajnérstvo skla a teraz najnovšie realizujem fusing skla. Pri tejto technike vo veľkej sklárskej peci tvorím a pracujem s väčšími rozmermi – konferenčné stoly, výplne do dvier, jednoducho interiér na mieru.

Zaujímala vás vždy umelecká tvorba?
Od malička tvorím, na základnej škole som kreslila prvé kresbičky. Už vtedy učiteľky badali talent. Koncom základnej školy som sa rozhodla pre umeleckú strednú školu.
Už vtedy ste pracovali so sklom?
Ešte nie. Na základnej umeleckej škole som začínala s keramikou. Tým, že nás učila keramikárka, moja prvá tvorba bola práve v tej oblasti. Pôvodne som plánovala ísť na strednú školu do Bratislavy na odbor keramika, ale dozvedela som sa, že je novootvorená sklárska škola v Lednických Rovniach. Pedagóg, ktorý ma mal na umeleckú školu pripravovať, mi navrhol študovať na tejto sklárskej škole. Dal mi vyskúšať materiál a to bol môj prvý dotyk so sklom. V momente som vedela, že tomu sa chcem venovať.
Petronela Vlhová
Pochádza z Púchova, dva roky žila v Považskej Bystrici a aktuálne žije a tvorí vo Višňovom pri Žiline, kde má svoj ateliér. Okrem vlastnej tvorby učí aj na Základnej umeleckej škole M. R. Štefánika v Čadci a pracuje ako konzervátorka skla a keramiky pre Považské múzeum v Žiline. Študovala na Škole úžitkového výtvarníctva – sklárskej v Lednických Rovniach a potom na Vysokej škole výtvarných umení odbor sklo v Bratislave.
Čím vás sklo oslovilo?
Na škole som dostala malú sklenenú tabuľku a mala som za úlohu suchou technikou vyryť štúdiu cesnakového kvetu. Asi za hodinu som to mala a vyučujúci videli, že je to perfektne urobené na to, že som to robila prvýkrát v živote. Bolo to pre mňa očarujúce a vtedy som pocítila, že sa chcem venovať sklu.
Stále tvoríte aj keramiku?
Tým, že som začala pracovať pre Považské múzeum v Žiline ako konzervátorka skla a keramiky, som s keramikou v priamom kontakte. Oživilo to starú túžbu a chuť keramiku tvoriť.
Ešte sa dočítate:
- čomu okrem skla sa venuje,
- aké výzvy prináša práca so sklom,
- kam všade sa dostali jej výrobky.
Aké výzvy prináša práca so sklom?
Sklo je absolútne špecifické a výnimočné. Odzrkadľuje sa to aj na práci s ním. Sklo nič neodpúšťa. Treba dodržať prísne pravidlá, technologické postupy, aby bol výsledok adekvátny. Keramika má tiež svoje procesy, ale je benevolentnejšia. Práca s keramikou ani nie je tak veľmi nebezpečná ako práca so sklom. Zaujímavý rozdiel je aj ten, že sklenený črep dokážeme pretaviť a recyklovať. Keramický črep už recyklovať možné nie je. Vďaka tomu ale máme dochované keramické črepy starých kultúr, ktoré potom môžem rekonštruovať do pôvodného stavu danej doby.
S akými starými nálezmi pracujete?
Mala som na rekonštrukciu zaujímavý archeologický výskum z Pamiatkového úradu v Žiline. Objavili črepy Badenskej kultúry na Liptove, ktoré pochádzajú z roku 3500 pred naším letopočtom. Takéto staré črepy sú veľmi vzácne. Rekonštruovala som aj nádoby z tretieho až štvrtého storočia nášho letopočtu. Obrovské zásobnice. Jedna bola stolitrová a druhá stošesťdesiat litrová.
Povedali by ste, že má vaša tvorba poznávacie znamenie? Niečo, podľa čoho ľudia poznajú, že ide o dielo od vás?
Pre mňa je inšpiráciou príroda. V mojich dielach sa odzrkadľuje duchovná stránka tvorby. Snažím sa odovzdávať posolstvo prostredníctvom umenia a prepojiť duchovno s materiálnym. To sa aj odzrkadľuje v mojom rukopise. Tí, ktorí poznajú moju tvorbu, vedia, že som to ja.