MAREK SLOBODNÍK z Banskej Bystrice si po strednej škole kúpil motorku Jawa Pionier 250, ktorá sa vyrábala v Považskej Bystrici. Na motorke s kamarátom prešli Slovensko, potom sa vydali za hranice krajiny a neskôr aj za hranice kontinentu.
Cestoval na rôznych strojoch, napríklad na obojživelnej trojkolke. Z jeho cesty Afrikou vznikol celovečerný film a vzniká aj film z expedície do Mongolska. Aktuálne chodí po Slovensku s cestovateľskou prezentáciou Trojkolkou do Mongolska a zavítal aj do Považskej Bystrice.
Ako vznikol nápad cestovať po svete na motorkách?
S mojím dobrým kamarátom Rasťom, s ktorým som skončil strednú školu, sme chceli byť veľkí motorkári. Ale, samozrejme, nemali sme po škole peniaze ani motorky. Hľadali sme na internete, čo je lacné, a našli sme Jawu Pionier. A tak sme sa v roku 2008 na nich vybrali okolo Slovenska.
Pokiaľ zvolíte nesprávne topánky, pravdepodobne skončíte, hovorí pútnička, ktorá prekráčala Európu Čítajte Bolo to úžasné, najlepšia dovolenka, veľa sme toho zažili. Hneď sme si povedali, že nabudúce musíme ísť za hranice Slovenska. Pridali sa ďalší chalani a išli sme do Rumunska. Páčilo sa nám, ako ďaleko nás taká motorka odviezla. Nechápali sme to. Povedali sme si, že ďalší rok musíme ísť ešte ďalej, na iný kontinent.
Chceli sme si pozrieť pyramídy v Egypte, napokon sme sa rozhodli pre Kazachstan. Náš kamarát Ďuro, ktorý pracoval ako tlačiar, tlačil satelitné obrázky Aralského jazera, ktoré vysychalo. Povedali sme si, že sa na jazero ideme pozrieť, pokým je tam. Tak sme išli do Ázie a to bola prvá veľká expedícia. Do Afriky sme išli až o sedem rokov neskôr.
Čo vás zaujalo na Pionieri?
Popravde cena. Za päťtisíc korún sme mali motorku aj s papiermi. Potom sme zistili, že je to spoľahlivý stroj, jednoduchý, človek si ho vie sám opraviť. Moderné stroje majú veľa elektroniky. Cestovali sme už aj na iných strojoch. Na dieselových motorkách a aj na trojkolke Honda ATC 200, ktorá vedela plávať na vode.
Máte z Kazachstanu obľúbený zážitok?
Zážitkov je veľa. Od roku 2010 som tam bol už trikrát. Najväčší zážitok mám ale z prvej cesty, keď sme sa chceli k Aralskému jazeru dostať a neviedla tam žiadna cesta. Na motorkách prejsť bolo nereálne. Napokon sme sa zoznámili s mužom menom Bacha a navigátorom Kendžike, ktorí nás na starej ruskej buchanke odviezli k jazeru. Išli sme dva dni púšťou blízko uzbeckých hraníc a dostali sme sa až k jazeru, čo sa málokomu dnes podarí, keďže už je takmer vyschnuté. Kedysi sa tam lovilo množstvo rýb, tony ročne, teraz tam žije už len jeden jediný druh.
Cestovali ste aj popri žltých trabantoch.
Po Kazachstane sme rozmýšľali, že pôjdeme na motorkách okolo sveta. Ale táto myšlienka sa rozplynula, už ani neviem prečo. Vtedy ma oslovil Dan Přibáň, ktorý cestoval do Južnej Ameriky so žltými trabantmi, či by som nechcel ísť s nimi. Keďže náš nápad cesty okolo sveta padol a nemal som nič iné na práci, pridal som sa. Ďalšie roky sme cestovali spolu.
Ďalej sa dozviete...
- či sú cesty nebezpečné,
- čo skomplikovalo cestu z Indie,
- ako vznikol nápad ísť do Mongolska na obojživelných trojkolkách.
Išli sme do Austrálie, z Austrálie do Thajska cez Indonéziu. Všetky cesty s Danom som absolvoval na Jawe. Po Austrálii som chcel oprášiť starý sen a ísť na Africký kontinent, ale nie pozrieť len pyramídy, chcel som ho prejsť celý. To sa nám napokon aj podarilo. Potom som bol aj v Indii, do ktorej som sa absolútne zamiloval. V roku 2023 sme preto išli z Indie domov na dieselových motorkách. Posledný rok sme boli v Mongolsku, kde sme mali tipy na miesta, kde sme sa mohli plaviť s plávajúcou trojkolkou.
