REGIÓN. Ako na Nový rok, tak po celý rok, vravievali naši predkovia. Nejedli hydinu, aby im neuletelo šťastie, a po dedine chodili malí koledníci s prianím všetkého dobrého. Ženy museli zostať doma, ich návšteva by vraj priniesla nešťastie. Obdobie od Silvestra do Troch kráľov sa spája s viacerými obyčajami.
„Nový rok sa v minulosti slávil v jarných mesiacoch. 1. január ako začiatok nového roka určil až v roku 1582 pápež Gregor VIII., ľudia si nový termín prisvojili postupne,“ poznamenala etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
Od januára sa v kraji menia tarify cestovného v regionálnej doprave Čítajte Silvester ľudia trávili spoločne v kruhu rodiny. V niektorých lokalitách Považia chodili po príbytkoch maskované postavy, ktorých úlohou bolo priniesť veselosť, vinše s prianím hospodárskej prosperity na gazdovstve.
V Hornej Marikovej chodievali „babiari“, medzi ktorými nechýbala baba s deckom, pastieri a muzikanti s heligónkou, ozembuchom a husľami. Chodili s hurhajom po chotári, spievajúc koledy i lascívne ľudové pesničky. Gazdovia ich za odmenu ponúkli pálenkou a koláčmi.
Ešte sa dočítate:
- Aké boli zvyky v prvý deň v roku,
- čo znamenal príchod koledníkov,
- prečo si na miesto kňaza malo sadnúť mladé dievča
Prvý deň v roku sa niesol v pokojnej sviatočnej atmosfére
Nový rok ľudia začínali slávnostnou bohoslužbou. „Deň sa mal tráviť vo sviatočnej atmosfére v kruhu rodiny. Boli zakázané návštevy, vítané neboli najmä ženy. Ich príchod vraj veštil nešťastie. Aby sa predišlo zlému, dovolené boli návštevy malých zdravých koledníkov, polazníkov, ktorí chodili po chotári proti prúdu rieky, aby voda neodniesla šťastie domácim,“ povedala Rágulová. Z rovnakého dôvodu nejedli ryby a ani nič, čo malo perie, aby im neuletelo šťastie.
Hovorievalo sa: ako na Nový rok, tak po celý rok. Ľudia sa preto snažili byť pokojní, pracovití a nekonfliktní. Ten, kto bol lenivý, mal zostať lenivý po celý rok.
Koledníci priali požehnaný nový rok
Prvý týždeň v roku chodili „po koľadze“ miestny kňaz a miništranti, ktorí zapriali celému príbytku hojnosť a prosperitu, vysvätili ho a na dvere napísali G+M+B, spolu s príslušným rokom. Išlo o veľkú udalosť, koledníkov vítali domáci sviatočne oblečení, na stole mali čistý biely obrus, krížik, sviečku a zbožie.
Povrávalo sa, že na miesto, kde sedel kňaz, si má sadnúť mladá dievka, aby sa do roka vydala. Na návštevu kňaza sa tešili aj deti, ktorým doniesol za hrsť cukríkov. Domáci koledníkov štedro odmenili.
Boli tam len múry s dierami a v pivnici dva metre vody, hovorí Ilavčanka, ktorá prerába kaštieľ Čítajte Na Troch kráľov sa svätí v kostole voda, ktorá sa nazýva aj „trojkráľová“. V minulosti sa jej pripisovala veľká moc, dokonca ju aj pili, čo malo priniesť celoročné zdravie. Malí chlapci sa v tento deň prezliekali za kráľov – koledníkov, ktorí spievali a vinšovali požehnaný rok. V ruke mali palicu s hviezdou a pokladničku. Príchod Troch kráľov znamenal ukončenie vianočného obdobia.
