DOLNÉ KOČKOVCE. Na brankára je poriadne netypický. Kým väčšina z jeho kolegov má svoj svet a sedí v rohu šatne, Samuela Urbana je poriadne počuť. V šatni, autobuse, alebo aj hotelovej izbe.
„V Ottawe som býval s Jakubom Chromiakom. Musel desaťkrát prerušiť sledovanie videa, pretože som stále niečo potreboval povedať,“ pousmial sa Urban.
Tvoril dvojičku s Dúbravkom. V seniorskej reprezentácii si však miesto nenašiel Čítajte Rodák z Dolných Kočkoviec pri Púchove bol jednotkou hokejovej reprezentácie na svetovom šampionáte do 20 rokov, na ktorom Slovensko obsadilo šiestu priečku. Vychytal cenný triumf nad Švajčiarskom, no zažil aj poriadny stres po tom, ako Kazachstan vyrovnal v našej početnej výhode na 4:4.
Okrem duelu proti Česku ste nastúpili do každého stretnutia. Aké dojmy vám po šampionáte zostali?
Snažím sa zobrať si z neho pozitíva, no musím priznať, že to nebol môj najlepší turnaj. Asi som sa až príliš sústredil na to, aby som podával čo najlepšie výkony. Zároveň som chcel pomáhať spoluhráčom v kabíne. Túžil som všetko urobiť čo najlepšie.
Limitoval vás stres?
Nenazval by som to tak. Skôr som sa až príliš na majstrovstvá sveta tešil. Od začiatku sezóny boli mojim veľkým cieľom. Túžil som sa v Ottawe predviesť v čo najlepšom svetle.
Keď som v stretnutí potom urobil chybu, ťažšie som sa dostával späť do zápasu. Necítil som sa na ľade ideálne. Bolo to náročné na psychiku.
Asi to vychádza aj celkovo z aktuálnej sezóny, ktorá nie je moja najlepšia.
Súťaž je vyrovnaná, Domaniža na čele prezimuje len o skóre Čítajte Vraj vás v šatni a autobuse bolo počas ostatného šampionátu poriadne počuť. Snažíte sa vytvárať v kolektíve dobrú atmosféru?
Niektorým to už liezlo na nervy. Hovoria, že sa mi ústa nezavrú. Prvé slová, ktoré som na letisku počul, boli smerované Tomášovi Pobežalovi, že už dorozprával, pretože prišlo iné rádio. Asi ma je dosť počuť. Mám prenikavejší hlas a vždy mám čo povedať.
Rád robíte žartíky?
Snažím sa navodiť dobrú atmosféru a aj nejakú tú zábavu. Keď sme ráno nastúpili do autobusu, mnohí spoluhráči nemali najšťastnejší výraz. Takže som považoval za moju úlohu vyčariť im úsmev na tvári. Rád rozprávam a hovoria, že som vraj aj vtipný.
Aj toto sa v článku dočítate
- Ako sa vyrovnáva s negatívnymi komentármi na sociálnych sieťach,
- aké myšlienky mu prebehli hlavou, keď Kazachstan vyrovnal na 4:4,
- ako sa cítil, keď nastupoval v 14. minúte štvrťfinálového duelu proti Fínsku?
Našli sa aj momenty, kedy vám už povedali, aby ste boli ticho?
Samozrejme, to sa dialo na dennej báze. Ale už si z toho nič nerobím. V hotelovej izbe som býval s Jakubom Chromiakom. Ten musel desaťkrát prerušiť sledovanie videa, pretože som stále niečo potreboval povedať.
Dokážete sa potom v správny moment prepnúť a sústrediť?
Keď viem, že je deň zápasu a idem do bránky, fungujem inak. Dva roky dozadu som nemal rád, keď na mňa v tých momentoch vôbec niekto rozprával. Od rána som mal slúchadlá na ušiach.
