HOŠTINÁ. Zimné obdobie bolo pre našich predkov časom, keď sa príroda uložila na odpočinok, a ľudia sa museli prispôsobiť chladným mesiacom. Zima prinášala príležitosť na upevňovanie vzťahov a uchovávanie tradícií. Ženy sa stretávali na priadkach a páračkách, ktoré boli pre tento účel ideálne.
Zišli sa v niektorom z väčších domov, aby spoločne priadli vlnu alebo driapali perie. Podľa etnologičky Petronely Rágulovej z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici boli tieto stretnutia u žien mimoriadne obľúbené, aj vďaka nim si mladé dievčatá často nachádzali svojich budúcich ženíchov, ktorí ich okolo polnoci chodili vyprevádzať.
Práve k týmto čarovným tradíciám sa viaže vzácny spis dobového kronikára Štefana Garaja zo štyridsiatych rokov minulého storočia z obce Hoštiná (pozn. red.: dnes mestská časť mesta Púchov).

Prepísal obecnú kroniku
Autentický opis priebehu priadok sa zachoval vďaka zosnulému etnomuzikológovi a redaktorovi Ondrejovi Demovi, ktorý ho odpísal z obecnej kroniky. Zápisky po jeho smrti prešli do rúk Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
„Zapadnutá dedina v údolí pripravuje sa k večeru. Drevené chalúpky dymia a v maličkých okiankách objavujú sa žltkasté svetlá petrolejových lámp. Po ceste idú dievčatá, ženy, dve – tri spolu, jedna ako druhá – v rukávcoch a v bielych šatkách okrúckách.
Každá si nesie pod pazuchou kúdeľ a pod druhou pazuchou polienko dreva. Idú na priadky. Priadky v dedine sú najkrajšia zábava zimných večerov. Veď sotva sa zmrkne, už sa ponáhľajú so svojou domácou robotou, aby čím skôr mohli ísť,“ píše sa v zápiskoch.
Ešte sa dočítate:
- že na priadkach vznikali aj nové lásky,
- aké podmienky pre príchod mali dievky,
- že na páračkách si často rozprávali strašidelné príbehy.
Niesli v sebe romantické čaro
Ženy počas dlhých večerov spriadali priadzu z ľanu alebo vlny. Táto práca, ktorá by sa inak mohla zdať monotónna, bola sprevádzaná rozhovormi, smiechom a spevom. Priadky neboli len o práci, často sa tu rozprávali príbehy, spievali piesne a vznikali tam nové priateľstvá či lásky.