Pruské sa jej stalo malé v roku 2013 po poslednom klubovom titule. V zahraničí strávila 11 sezón. S Vítkovicami získala šesť titulov. Okúsila pôsobenie vo fínskej i švédskej ženskej lige. V sezóne 2021/2022 sa stala Michaela Šponiarová najlepšou florbalistkou Slovenska.
Pred aktuálnym ročníkom ste sa po 11 rokoch vrátili zo zahraničia do Pruského. Čo o tom rozhodlo?
Vedela som, že sezóna v Česku bude pre mňa poslednou v zahraničí. Chcela som sa vrátiť domov a byť viac pri rodine. Nemala som ambíciu zostať žiť v zahraničí. Nastal čas riešiť súkromný život a nie iba športovú časť. Vždy som uprednostňovala florbal, ktorý mi určoval, kde momentálne budem. Chcela som sa v živote posunúť ďalej. V kariére som si splnila prakticky všetko, čo som chcela.

Postupne sa z môjho okolia vytrácali spoluhráčky, s ktorými ma florbal bavil a mala som si s nimi čo povedať. Po športovej stránke sme si rozumeli. Aj ony skončili a venovali sa viac vlastným rodinám.
Nechcem tým povedať, že by som zostala sama, ale je iné, keď mám okolo seba väčšie množstvo ľudí, s ktorými ma hra bavila.
Pomyslela som si, že už bolo vrcholového športu dosť. Venovala som mu veľa času. O stratu motivácie rozhodne nešlo. Tú mám aj teraz v Pruskom. Túžim po titule.
Za sebou máte niekoľko mesiacov v slovenskej ženskej extralige. Zmenila sa?
Nejdem zhadzovať úroveň ženského florbalu na Slovensku. V niečom sa určite posunul. Stále je na rozhodne nižšej úrovni ako v Česku. So severom Európy sa to, samozrejme, ani nedá porovnať. Dievčatá sa snažia, ale stále u nás funguje na princípe hobby.

Priebežne ste v bodovaní na druhej priečke súťaže, keď na Červenú z Partizánskeho strácate 11 bodov. Pozeráte sa na osobné štatistiky?
Vôbec ich neriešim. Poteší ma, keď sa mi darí a pomáham tým kolektívu. Je to motivujúce, ale určite ma to nezväzuje a nepotrebujem nikoho dobiehať.
Aj toto sa v článku dočítate
- Na ktoré úspechy spomína najviac,
- ako funguje český ženský florbal,
- prináša jej florbal stále radosť?
Vnímate, že sa na vás kolektív spolieha vzhľadom na vaše obrovské skúsenosti z minulosti?
Že by mi to niekto pripomínal, to sa nedeje. Máme dobre vyskladaný tím. Družstvo je vyvážené. Samozrejme, v určitých chvíľach je bremeno zodpovednosti viac na skúsenejších hráčkach, ktoré toho majú viac odohraného. Určite však nie sme postavení tak, že len tieto dievčatá musia bodovať.