TRENČÍN/POVAŽSKÁ BYSTRICA. Kým v rodnej Argentíne mali leto, pri príchode v roku 2007 na Slovensko privítala DAVIDA DEPETRISA krutá zima. Tréningy v desaťstupňových mrazoch boli bežné.
V drese AS Trenčín sa mu darilo. Počas obdobia rokov 2008 až 2012 strelil za klub z Považia 86 gólov. V sezóne 2012/2013 mu iba jesenná časť stačila na to, aby sa stal kráľom strelcov Corgoň ligy.
Následne pomohol Rizespor k postupu do najvyššej súťaže v Turecku, stal sa slovenským reprezentantom. Na dva a pol roka sa vrátil do rodnej Argentíny, kde si splnil sen a zahral si Primera División.
Na jar 2023 prispel výraznou mierou k návratu Dukly Banská Bystrica do najvyššej súťaže. V aktuálnej jarnej časti bude obliekať dres druholigovej Považskej Bystrice.
Mladí futbalisti z Južnej Ameriky snívajú o tom, že sa raz presunú do Európy a zahrajú si najkvalitnejšie súťaže. Bol to i váš sen?
Určite áno. A platí to aj pre dnešné generácie mladíkov. Samozrejme, každý z nich si chce zahrať i argentínsku Primera División. Ale v globále sa potom chcú presunúť do Európy.
S fitness začala Marta Matušíková po tridsiatke. Podmanila si Európu i svet Čítajte Keď si vás v roku 2007 vyhliadli skauti La Linga a mali ste možnosť ísť na Slovensko do Trenčína, vedeli ste vôbec niečo o krajine?
Vedel som, že Slovensko sa nachádza v Európe, ale príliš detailov som nepoznal. Našťastie bol k dispozícii internet a naštudoval som si všeobecné informácie. Najväčší rešpekt som mal z jazyka, ktorý som absolútne nevedel a neskôr sa ukázalo, aká je slovenčina náročná.
Bol som dobre nastavený. Mojim cieľom bolo hrať futbal. Nehľadal som prekážky, ale šiel si za svojim. Takže som prekonal všetky útrapy, ktoré sa mi postavili do cesty.
V čase vášho príchodu bola poriadna zima. Nepovedali ste si, kam som to prišiel z horúcej Argentíny?
Čakal som, že bude chladno, ale nie až také. Bola to azda najsilnejšia zima, akú som tu zažil. Trénovali sme aj počas mínus desiatich stupňov a všade boli kopce snehu. Na trénovanie to neboli ideálne podmienky. Sneh som poznal i z Argentíny, keď sme šli na juh krajiny na školský výlet.
Spolu s vami prišiel do AS Trenčín aj váš krajan Aldo Baéz, s ktorým ste tvorili dvojičku. Poznali ste sa už z domu?
Nie. Spoznali sme sa až pri príchode na Slovensko a zostali sme priatelia do dnes. Mám radosť, keď sa stretneme, alebo si zatelefonujeme. V jarnej časti sa veľmi teším na duel proti Šamorínu, kde hráva.
Mladý talent z Trenčína sníva o McDavidovi. Čaká ho ďalší svetový šampionát Čítajte Slovensko sa stalo vašim druhým domovom a strávili ste tu už takmer polovicu života. Nemali ste však ambíciu postupne sa presunúť do západnej Európy?
Prichádzal som sem s určitými plánmi, ktoré sa počas rokov zmenili. V prvom rade som sa vtedy chcel presadiť v drese AS Trenčín a potom hrať vyššiu ligu niekde inde.
Určite som pôvodne nemal ambíciu zostať žiť na Slovensku. Na druhej strane som nič také nevylučoval. Spoznal som manželku, narodili sa nám deti a Slovensko je pre nás dobrá voľba.
Na Slovensko ste prišli ešte ako tínedžer. Aj ste si na začiatkoch poplakali za domovom?
Nepamätám sa či mi vyhŕkli slzy. Začiatok určite nebol jednoduchý. Odísť od rodiny, kamarátov, alebo i prvej platonickej lásky. Vedel som však, že chcem hrať futbal. A to mi dávalo silu vydržať všetko. Dnes som šťastný ako to celé dopadlo.
Vy aj Aldo Baéz ste sa naučili slovenčinu, ktorá sa pokladá za jeden z najnáročnejších jazykov na svete. Brali ste ako povinnosť naučiť sa ju?
Musím povedať, že to na začiatku vôbec nebolo jednoduché, pretože so španielčinou nemá nič spoločné. Prvý rok a pol sme viac menej iba počúvali a snažili sa niečo pochytiť. Našťastie viacerí spoluhráči vedeli po anglicky, takže sme si pomáhali takto.
Všetko je o prístupe. Nebrali sme to ako povinnosť. Ale ako prejav slušnosti a zároveň potreby. Vedeli sme, že tu budeme dlhší čas, takže nám obom prišlo absolútne normálne naučiť sa slovenský jazyk.
Je atypickým gólmanom, označili ho za rádio. Urban sníva svoj sen o NHL Čítajte V období rokov 2008 až 2012 ste za Trenčín nastrieľali takmer deväťdesiat gólov. Iba jesenná časť sezóny 2012/2013 vám stačila na to, aby ste sa so 16 presnými zásahmi stali najlepším strelcom Corgoň ligy. Bola to najlepšia pasáž vašej kariéry?
Aj v druhej lige som strieľal veľa gólov. V najvyššej súťaži však šlo o najlepší pol rok. Zmenil som určité veci v nadstavení vlastnej hlavy. Upravil som mentálnu prípravu. Dá sa povedať, že takmer všetko, čo sa o mňa obtrelo, skončilo v sieti. Spomínam si na to v dobrom. Vydarenú som mal potom aj jar 2016 v drese Spartaka Trnava.
V zime 2012 ste prestúpili do druhej tureckej ligy do Rizesporu. Nemálilo sa vám to?
Vyberal som si z ponúk, ktoré boli k dispozícii. Spomínam si na rumunský Cluj, jeden klub z Grécka a Slaviu Praha, ktorá však v tom čase nemala také podmienky ako dnes.
Turci mi ponúkli zaujímavé podmienky na tri a pol roka. Bola to dobrá perspektíva. Mužstvo chcelo postúpiť, čo sa aj podarilo. Tréner mal o mňa záujem, veril mi. Lenže po jeho odchode sa situácia zmenila.
Aj toto sa v článku dočítate
- Bolo pre neho pôsobenie v Mexiku vykúpením,
- ako si užíval pôsobenie doma v Argentíne,
- aký príbeh sa viaže s jeho príchodom do Banskej Bystrice,
- kto stál za aktuálnym príchodom Depetrisa do Považskej Bystrice?
Postupne ste sa v najvyššej súťaži z dresu Rizesporu vytratili a hosťovali v Olomouci. Bola česká liga náročná?
Po zmene trénera v Turecku som hral minimum zápasov. Ani som sa nemohol pripravovať s mužstvom a trénoval som iba individuálne v náročných podmienkach. Do Česka som neprišiel poriadne pripravený, čo sa mi aj vypomstilo. Chýbala mi zápasová prax a tempo ligových stretnutí. Bolo to náročné, no zároveň zaujímavá skúsenosť. Česká liga je určite fyzicky náročnejšia ako slovenská.
