DUBNICA NAD VÁHOM. Inak ako na ľade ani skončiť nemohol. Už ako malého chlapca MAREKA HOVORKU otec vodil do kabíny mužov. Talentovaný útočník sa postupne cez slovenskú extraligu prepracoval do Česka. V sezóne 2011/2012 sa stal najlepšie bodujúcim cudzincom súťaže. Bol súčasťou reprezentačného tímu, ktorý v roku 2012 získal nečakané striebro na majstrovstvách sveta vo Fínsku.
V sezóne 2020/2021 ovládol bodovanie poľskej najvyššej súťaže. O dva roky na to sa mu podaril husársky kúsok, keď ho oslovilo vedenie HC Košice, aby prišiel mužstvu pomôcť na záver sezóny a napokon sa tešil z historického majstrovského titulu.
„Vtedy som sa zamyslel. Mužstvo bolo nabité kvalitnými hráčmi a šanca na úspech bola veľká. Tak som napokon prikývol. Kouč mi predostrel predstavy, ako by som mal hrať a ja som sa jeho pokyny snažil plniť,“ povedal Hovorka.
Dnes pôsobí v materskom Spartaku Dubnica nad Váhom.
Marek Hovorka reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v roku 2018 v Dánsku. (zdroj: TASR)Vašim otcom je tréner Milan Hovorka. Bola vo vašom živote vôbec iná možnosť ako hrať hokej?
Bola to jasná voľba. Vyrastal som v hokejovej rodine. Od dvoch či troch rokov som začal chodiť s otcom do mužskej kabíny. Na hokeji som bol doslova odkojený.
V Dubnici nad Váhom som spoločne s Ivanom Barankom chodil do hokejovej triedy. Moje prvé mužské pôsobisko v Martine bolo tiež spojené s otcom, ktorý tam práve koučoval.
Následne ste takmer štyri kompletné sezóny strávili v Liptovskom Mikuláši. Ako si na pôsobenie na Liptove spomínate?
Veľmi dobre. Naberal som skúsenosti. Mal o mňa záujem už nebohý tréner Šterbák. Postupne som sa zlepšoval, až som odišiel k Ústečtím Lvom do najvyššej českej súťaže. V klube sa mi aj darilo. Udržal som sa v ňom pomerne dlho.
Vykal Hossovi, robil si žarty z Lindrosa. Spoza železnej opony do NHL utiecť nechcel Čítajte Nebol v sezóne 2008/2009 návrat na Slovensko do Martina krokom späť?
Ústí vypadlo z extraligy a chcel som i naďalej hrať najvyššiu súťaž. Ponuka z Martina mi prišla vhod, ale príliš sa mi tam nedarilo. Preto som mal krátku medzizástavku v druholigovom Dolnom Kubíne. Riešil som, čo so mnou bude ďalej. Napokon som volil návrat do Ústí. Síce hralo nižšiu ligu, ale neľutoval som.
Bolo Ústí vašim osudovým klubom v Česku?
Dá sa to tak povedať. Odštartoval som u nich kariéru v zahraničí. Veľa som tam zažil aj naučil. Narodil sa mi syn, ktorý tam žije.
Návrat do českej extraligy ste zažili v roku 2010 v drese Kladna.
Chcel som sa posunúť vyššie. Prišla ponuka z Kladna. Už presne neviem či šlo o formu výmeny, alebo prestup.
Ročník 2011/2012 sa vám bodovo darilo. Dokonca ste sa stali súčasťou reprezentačného tímu, ktorý vo Fínsku vybojoval strieborné medaily. Bola to najlepšia sezóna z osobného pohľadu?
Bodovo mi to sypalo. V českej extralige som sa stal najviac bodujúcim cudzincom. Moja forma neunikla pozornosti reprezentačných trénerov. Pozvali ma do prípravného kempu. Dával som tomu možno jedno percento, že by som sa mohol dostať do záverečnej nominácie. Oni však boli spokojní a všetko vypálilo skvele. Zhodou okolností a dobrým nastavením hviezd sme brali strieborné medaily.
Hral s Mintálom, väz mu zlomil Radolského odchod. Pred piatimi rokmi sa znova narodil Čítajte V čom bol základ úspechu?
Mali sme v tíme silné osobnosti ako Šatan, Chára, Handzuš. Samí lídri. Nešli sme síce v úplne najsilnejšom zložení, pretože niektorí hráči z NHL sa ospravedlnili, ale mená nevyhrávajú tituly.
Dá sa prehra vo finále proti Rusku (2:6) nazvať najkrajšou, keďže znamenala nečakané striebro?
V podstate áno. Boli sme blízko a zároveň poriadne ďaleko od zlatej medaily.
Pomohol vám šampionát vo Fínsku do ďalšej kariéry?
Určite. Zostal som v Kladne, pretože som mal s klubom stále platný kontrakt. Riešil som nejaké prestupy, ale stroskotali na financiách. Išlo o výlukový ročník v NHL. V tíme sme mali Jágra, Plekanca, Tlustýho. Mali prednosť a môj priestor na ľade nebol taký, aký som si predstavoval. Nakoniec som vedenie poprosil či by ma mohli pustiť inam. Ponuka prišla zo Sparty Praha.
V hlavnom meste ste odohrali štyridsať zápasov a získali viac ako dvadsať bodov. Slušná bilancia, nie?
Hralo sa mi dobre. Nebolo jednoduché pôsobiť v takom veľkom klube. Zvlášť ako cudzinec, na ktorého sú vždy kladené tie najvyššie nároky. Keď som prišiel, Sparta sa trápila. Napokon sme skončili piati. Vo štvrťfinále sme v sedemzápasovej sérii podľahli Třincu.
Aj toto sa v článku dočítate
- Ako si spomína na pôsobenie v Poľsku, kam ho zavolal tréner Kaláber,
- ako sa zrodil jeho príchod zo Žiliny do Košíc, kedy s oceliarmi získal majstrovský titul,
- čo si myslí o návrate hokejistov do materských klubov na záver ich kariéry?
V roku 2016 ste sa vrátili na Slovensko do Žiliny. Stačilo už zahraničia?
Cez leto som sa troška unáhlil. Veľmi som chcel mať čo najskôr podpísaný nový kontrakt. Ozvali sa mi Košice, kde som absolvoval prípravné obdobie. Nesadli sme si s trénerom Čadom. Tesne pred začiatkom súťažného ročníka som požiadal o odchod z klubu. Po dvoch kolách sa mi ozvala Žilina. Mužstvo viedol pán Jančuška, s ktorým sa mi dobre spolupracovala ešte v Liptovskom Mikuláši. Mal som otvorenú zmluvu a pred Vianocami som sa rozhodol, že zostanem do konca sezóny. Nemal som dôvod meniť prostredie, mal som priemer viac ako bod na zápas.
