POVAŽSKÁ BYSTRICA. Sedem rokov od tragickej udalosti, ktorá zmenila Slovensko, sa v krajine konajú masové protesty za demokratické hodnoty.
TOMÁŠ BOŘUTA organizuje protesty v Považskej Bystrici už od roku 2018. Hneď prvé zhromaždenie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prinieslo v meste na Považí rekordnú účasť. Podľa Bořutu išlo o najmasovejšiu manifestáciu od čias Nežnej revolúcie.
V kultúrnom centre Cooltajner, ktoré vedie od roku 2015, spolu s dobrovoľníkmi vytvorili pamätník tragickej udalosti, ktorý Považskobystričania dodnes navštevujú a zapaľujú tu sviečky.
Protest v Považskej Bystrici: Pri Dome kultúry sa zišlo približne tisíc ľudí Čítajte Pietne miesto bolo svedkom mnohých zhromaždení, tie tohtoročné účasťou pripomínajú protesty z roku 2018. O tom, prečo aj dnes ku kultúrnemu centru Cooltajner prichádza viac ako tisíc ľudí a či je spomienka na vraždu dvoch nevinných ľudí podľa neho v spoločnosti stále živá, nám porozprával v rozhovore.
Od vraždy Jána a Martiny organizujete v Považskej Bystrici pravidelné protesty. Prečo?
Ešte pred touto tragickou udalosťou som pracoval v redakcii Aktualít. Ján Kuciak nastupoval práve v čase, keď som z redakcie odchádzal. Aj po mojom odchode som pociťoval určitú stavovskú príslušnosť k Aktualitám, keď sa stala táto tragická udalosť, tak som sa rozhodol zorganizovať prvý protest Za slušné Slovensko aj v Považskej Bystrici. Spomienku na Jána a Martinu robíme každý rok, či už v menšom, alebo vo väčšom meradle. Pochopiteľne, že tento rok to nebude inak.
Pietne miesto vzniklo tesne po vražde. (zdroj: KC Cooltajner)Je to už sedem rokov. Je spomienka na vraždu v spoločnosti stále živá?
Myslím si, že je. Je časť spoločnosti, ktorej sa bytostne dotýka smrť dvoch mladých ľudí, ktorí zomreli zbytočne. Časť ľudí to vníma cez nejaký spoločenský zápas o to, ako táto republika bude vyzerať. Za tých pár rokov sa toho na Slovensku udialo veľmi veľa a badať tu prehlbujúcu sa frustráciu.
Spôsobila to pandémia covidu a energetické krízy, svoju rolu zohrali aj nenaplnené očakávania z vládnej zmeny, ktorá nastala v roku 2020 a v neposlednom rade ľudia citlivo vnímajú vojnu na Ukrajine. Odkaz je stále prítomný, no ľudia ho vnímajú rôzne.
Kontajner, ktorý kultúrne centrum Cooltajner sprevádza už od jeho vzniku je akýmsi pamätníkom na Jána a Martinu. Ako to vzniklo?
Vzniklo to automaticky, už po prvom proteste nám dobrí ľudia vytlačili ich podobizeň na veľkú plachtu, ktorá je tu od roku 2018. Chceli sme, aby bola ich pamiatka prítomná nielen v spomienkach, ale aby aj vizuálne pripomínala Považskobystričanom, čo sa v roku 2018 stalo.
Okrem tohto veľkého banneru máme aj menšiu pamätnú tabuľu, ktorú nám zadarmo vytvorilo miestne kamenárstvo. Ľudia sem stále sporadicky chodia zapaľovať sviečky.
Ešte sa dočítate:
- či je pamätník symbolom boja za demokratické hodnoty,
- prečo podľa neho prichádza do ulíc tak veľké množstvo ľudí,
- že sa objavili pochybnosti ohľadom počtov protestujúcich,
- že na nedávnom proteste mali aj nepríjemnú skúsenosť.
Ako si na deň vraždy spomínate vy?
Na ten deň si pamätám dodnes veľmi živo. Ráno mi písala spolužiačka, že pozri, čo sa stalo. Ešte v ten deň sme na kontajner vyvesili vytlačenú fotografiu Jána a Martiny s kvetom a odvtedy tam rôzni ľudia prichádzali zapaľovať sviečky. Víkend na to sme narýchlo zorganizovali sprievod od pamätníka SNP smerom sem a prišlo takmer štyristo ľudí, čo ma naozaj prekvapilo.
Hneď v prvý protest bolo evidentné, že vražda novinára v spoločnosti veľmi rezonuje. Prišlo vyše tisíc ľudí, dá sa povedať, že to bola najmasovejšia manifestácia od Nežnej revolúcie.
Odvtedy sa na tomto mieste konali viaceré protesty. Je pamätník určitým symbolom boja za demokratické hodnoty?
Určite je. Na pamätníku je napísané jedno z paradoxných prikázaní Keitha Kenta: Najväčších hrdinov s najvyššími ideálmi môže zastreliť aj najmenší človek s najnižšími pudmi. Napriek tomu majte najvyššie ideály. Myslím si, že text krásne parafrázuje princíp demokracie a slobody. Demokracia nie je jednoduché zariadenia, treba za ňu bojovať a vkladať do nej tie najvyššie ideály.
