DUBNICA NAD VÁHOM. „Nezávidím deťom to, čomu v súčasnosti čelia. Sociálne siete vytvárajú veľký tlak a deti sa neustále porovnávajú s ostatnými,“ myslí si sociálna pedagogička ŽANETA PORUBSKÁ, ktorá pracuje v súkromnom centre poradenstva a prevencie v Dubnici nad Váhom.
Za jej nasadenie v sociálnej sfére ju nedávno ocenilo aj mesto Dubnica nad Váhom.
Venuje sa prevažne žiakom na druhom stupni základných škôl, ktoré sú v krehkom období puberty náchylné k závislostiam, k radikalizácií a k rôznym formám sebapoškodzovania. Trápia ich úzkosti, nepochopenie a vzťahové témy. Navštevuje školy, ktoré chcú problémovému správaniu predchádzať, prípadne sa snažia o vytvorenie priaznivejšej klímy v triede.
Svoje deti vzdelávajú doma. Prinieslo im to slobodu, naučili sa zodpovednosti Čítajte O tom, aké témy rezonujú medzi mladými, aké nástrahy im do cesty priniesol rapídny nárast technológií a ako by mal na ne reagovať rodič, ale aj o tom, že politické témy patria do škôl porozprávala v rozhovore.
Na čo sa zameriavajú vaše podporné programy?
Preventívne programy môžu byť rôzne- bezpečie ako základ dobrej klímy doma, v škole a mimo nej, prevencia radikalizácie, závislosti, vzťahy či rozpoznávanie dezinformácií.
Ide len o prevenciu, alebo sa snažíte riešiť konkrétny problém?
Je to rôzne, niekedy nás zavolá škola, ktorá chce vyriešiť nepriaznivú klímu v triede a potrebujú zoceliť a stmeliť kolektív. Niekedy zas požadujú otvoriť kritickú tému, napríklad, keď sa niečo stane v ich okolí. Mojou úlohou je problémom predchádzať, keď sa niečo vážnejšie udeje, nastupuje ďalší tím odborníkov.
Ako sa prejavuje nepriaznivá klíma v triede?
Je tam napríklad vyčleňovanie, šikana, deti sú navzájom konfliktné. Môže vzniknúť slovná alebo aj fyzická agresia. Deti si uvedomujú, že by to mohlo byť aj lepšie, ale nevedia si dať s tým sami rady.
Čo je vaším cieľom? Snažíte sa o vytvorenie priateľstiev?
Priateľstvo musia vytvoriť samotní aktéri, nie tretia strana. Mojou snahou je dosiahnuť väčšie pochopenie a empatiu, aby sa medzi sebou viac prijímali. Čokoľvek, čo sa odlišuje „od normálu“ máme tendenciu nemať radi, obávať sa toho, neprijímať to.
Naša krajina má na to obzvlášť predispozície. Akékoľvek vybočenie nás dokáže zneistiť. Je to o predsudkoch a stereotypoch. Na niektorú komunitu a jednotlivcov sa môžeme pozerať cez prsty, no zároveň, keď sedia vedľa nás a rozprávajú svoj životný príbeh, zistíme, že sa vlastne nie je čoho báť. Myslím, že nenávisťou a neznalosťou veci sa navzájom zbytočne ochudobňujeme.
Ešte sa dočítate:
- kedy my sme mali deti pripravovať na témy sexuality,
- že u chlapcov je na vzostupe mizogýnia,
- ako predchádzať duševným ťažkostiam u detí,
- ako na nich vplývajú influenceri
- a že k duševným poruchám prispieva aj celková negatívna klíma v spoločnosti.
Zaujímajú sa aj o témy rodovej identity?
Čiastočne áno, no keď sa ich spýtam, či vedia čo je to napríklad pojem hermafroditizmus, tak zvyčajne nevedia. Hovoria, že sa s tým nikdy nestretli, a pritom nejde o zanedbateľné percento populácie.
Ako na citlivé témy reagujú rodičia?
Sú rodičia, ktorí nechcú, aby sa deti zúčastnili takejto diskusie. Pri všetkých témach vyžadujem súhlas od rodiča. Častokrát však téma sama vzíde z nezáväzného rozhovoru, keďže deti zaujíma. Vtedy ich vyzvem, aby si to vo svojom voľnom čase pozreli a odporučím im overené zdroje. Dávam impulz, ale zvyšok nechám na nich.
Riešite s nimi aj partnerskú výchovu?
Tým, že sme konzervatívna krajina, sa u nás partnerská výchova podľa môjho názoru zanedbáva. Školy do týchto tém veľmi nechcú ísť, a pritom moja skúsenosť s deťmi je veľmi pozitívna. Veľakrát sa stalo, že mi povedali, že konečne sa s nami o tejto téme niekto rozpráva. V niektorých rodinách sú témy partnerstva a sexuálnej výchovy stále tabuizované, alebo deti o nich s rodičmi odmietajú komunikovať, pretože nie je zvolená správna forma rozhovoru. Je to problém, pretože sa môžu dostať k materiálom, ktoré nie sú pre nich vhodné a nevedia s nimi správne naložiť.
Akom veku je vhodné riešiť s deťmi témy sexuality?
Myslím, že už na prvom stupni základnej školy, samozrejme primerane k danému veku. Často sa stáva, že sa deti vzdelávajú samé, ale neželaným spôsobom - dostanú sa k pornografií a podobne. Zvlášť, keď dieťa nemá rodičovský zámok a má voľný prístup k internetu. Detstvo sa skracuje a deti majú tendenciu niektoré veci skúšať v praxi, aj keď nie sú ešte dostatočne zrelé. Často bývajú terčom obťažovania i vydierania cez sociálne siete, zdieľajú svoje citlivé fotografie. Sú lapení v pasci, z ktorej sa bez pomoci nedokážu dostať.
