ŽILINA. Prácu MAREKA SOBOLU zo Žiliny môžu ľudia vidieť na rôznych miestach a v rôznych podobách. Podieľa sa na tvorbe zelených plôch v mestách, vytvoril erby pre niekoľko farností na Považí, ale i vo svete a taktiež sa podieľa na výstavbe pamätníkov. O tom, čo je ukryté za jednotlivými symbolmi v erboch, či o tom, ako vznikajú, porozprával v rozhovore.
Venujete sa krajinárskej tvorbe a postavili ste aj niekoľko pamätníkov. Mohli by ste povedať niečo o ich tvorbe?
Tvorba pamätníkov je špecifická. Súčasný pohľad architektov je úplne odlišný oproti zaužívaným tvarom a typom pamätníkov. Často ním už nebýva socha, monolit či pamätná tabuľa. Dnes dizajn smeruje k abstrakcii. Samozrejme, stále sa objavujú busty a pamätné tabule, pretože tomuto verejnosť najlepšie rozumie. Ja sa nebránim moderným trendom, ale na druhej strane si myslím, že pamätník by mal byť rozoznateľný na prvý pohľad, že je pamätníkom.
Dokumentarista o hromadnej poprave v Dubnici: Majorita dokáže vždy vyprodukovať nepriateľa Čítajte Na takejto drobnej architektúre ako na súčasti krajiny pracujem aj preto, že ako krajinný architekt hľadám nové výzvy a spôsoby sebarealizácie. Mojím prvým takým dielom bol v roku 2015 Pamätník divinskému meteoritu, ktorý padol do obce, kde som prežil to najkrajšie detstvo a považujem ju za rodnú dedinu.
Čím je divinský meteorit taký významný, že mu bol postavený pamätník?
Meteorit padol 24. júla 1837 a vtedajšia grófka Čákyová, predstavujúca svetskú vrchnosť, ho získala do svojej zbierky a o rok neskôr ho venovala Prírodovednému múzeu v Budapešti – Magyar természettudományi múzeum. Časť meteoritu je aj vo Viedni.
O tom, že do Diviny padol, sa v obci vedelo, avšak nikoho nenapadlo pozrieť si ho minimálne v budapeštianskom múzeu, nakoľko Viedeň bola pre ľudí za železnou oponou dlho nedostupnou destináciou. Až v 90. rokoch 20. storočia prišla delegácia vedená starostom do Budapešti a vytvorili jeho prvé historické fotografie publikované na Slovensku.
Po dvadsiatich rokoch získala Slovenská mineralogická spoločnosť možnosť spolupracovať na 3D skenovaní meteoritu a vytvorení jeho kópií, z ktorých jednu dostal do daru Devín a ďalší Divina. So starostom obce sme potom vymysleli, že by si tento prírodný úkaz zaslúžil pamätník.
Pri jeho tvorbe som použil oceľ, ktorej finálna podoba je hrdzavá – Coprten. Práve hrdzavosť vo mne evokovala oheň, horúce padajúce teleso. Kontrastom je nehrdzavejúca oceľ symbolizujúca sprievodné svetelné efekty a samotný meteorit leží vo zvlnenej „miske“ zo spekaného skla, ktorú vytvoril Luboš Čabala, umelec z Považskej Bystrice.
Ešte sa dočítate:
- Čo všetko je možné vyčítať z erbu,
- kto všetko môže mať vlastný erb,
- aké erby na Považí vytvoril Marek Sobola.
Ďalšia veľká oblasť, ktorej sa venujete, je heraldika. Ako ste sa k tejto historickej vede dostali?
Vždy ma zaujímala história, rytierske rády, erby na budovách. Čítaval som historické romány. Zo začiatku som neporozumel pravému dôvodu výskytu erbov v architektúre. Vnímal som ich ako jej dekoratívnu súčasť. Neuvedomoval si, že je to vlastne akási značka toho, kto dal dom postaviť, opraviť alebo budovu vlastnil v nejakej významnej etape.
Ľudia sa kedysi, a tak je to vlastne podnes, snažili zanechať určitú stopu a odkaz pre budúce generácie. Jednoducho nejakým spôsobom prezentovať svoje skutky. A erb bol tým, čo k stavbe či inému predmetu priradilo aj meno nositeľa. Alebo aspoň rod.
