POVAŽSKÁ BYSTRICA. BERNADETTA PITOŇÁKOVÁ z Považskej Bystrice roky pracovala v regionálnych novinách, dnes sa venuje canisterapii. So svojimi psíkmi pomáha najmä deťom a mladým ľudom s poruchou autistického spektra.
Plní si tým svoj sen. „Práca s deťmi ma veľmi napĺňa. Sú to čisté duše. A autistické deti sú ešte čistejšie,“ hovorí.
Pes sa pri terapii pre človeka stáva kamarátom, ktorý otvára nový svet, prináša radosť.
„Komunikuje bez slov, je veľmi intuitívny, výborne číta ľudskú mimiku a gestá. Mnohí autisti sa neprejavujú verbálne, nedokážu čítať ani ľudské mimojazykové vyjadrovacie prostriedky. Bojazlivému človeku, ktorý je uzavretý vo svojom svete, otvára pes dvere, asistuje mu na ceste do neznáma, láme ľady strachu. U mentálne aj telesne postihnutého človeka, ktorý je apatický, nejaví o nič záujem, môže byť pes stimulátor. Hyperaktívne dieťa môže upokojiť, iné so zníženým sebavedomím povzbudiť,“ vysvetlila.
Canisterapeutka v rozhovore hovorí aj o tom, čo je na práci s ľuďmi s poruchou autistického spektra najdôležitejšie a prečo by sme ich mali prijať takých, akí sú.
Ako dlho sa venujete práci so psíkmi?
Psíky sú súčasťou nášho života už trinásť rokov. Na terapie s nimi chodím asi dva roky. Keď sme si brali domov prvé sučky z útulku, Dafinku a Medinku, netušila som, ako veľmi vzťah so psíkom ovplyvní môj život.
Ako ste sa dostali ku canisterapii?
Náhodou. Ešte keď som robila v novinách, narazila som na rozhovor s pani Bátoryovou. Je to canisterapeutka zo Žiliny, má v tejto činnosti veľké úspechy. Mimoriadne ma to zaujalo. Začala som si zisťovať viac.
No a potom, keď som skončila s prácou redaktorky, chcela som celkom zmeniť život. Postavili sme drevodom na lazoch v Púchovskej doline, začali sme s chovom, aby sme si vychovali svoje šteniatka.
Absolvovali sme veľa kurzov, seminárov, praktických cvičení, sústredení. A potom prišli skúšky. Tie sme úspešne zložili, stále som však nevedela, či bude na Slovensku o canisterapiu záujem.
Hoci majú autizmus, chcú žiť samostatne. V Beckove otvorili unikátne zariadenie Čítajte Oslovila som niektoré zariadenia a školy. Prvá návšteva bola v centre pre ľudí s poruchou autistického spektra Modrá cesta v Považskej Bystrici a postupne pribúdali ďalšie, hlavne u detí a mladých ľudí s autizmom. Dnes už nevieme pokryť dopyt, vychovávame ďalšiu sučku.
Musela som si dorobiť aj nejaké kurzy a semináre špeciálne zamerané na canisterapiu pre ľudí s poruchami autistického spektra. A vzdelávam sa prakticky neustále. Celkom týmto ľuďom nikto neporozumie, ale treba sa o to snažiť. Pes je tu výborným prostredníkom.
Čím je táto práca iná ako práca novinára, ktorú ste dlhé roky robili?
Pri novinárskej práci som hlavne bola sama. Tu sme tím. Moja sučka a ja. Ona je môj veľký pomocník. Prostredník na vybudovanie porozumenia, puta, dôvery, ktoré sa snažím vytvoriť si s človekom, ku ktorému chodím.
Vždy som chcela byť detská sestra. Teraz si aj ja tak trochu plním svoj sen. Práca s deťmi ma veľmi napĺňa. Deti sú čisté duše. A autistické deti sú ešte čistejšie.
S akým plemenom pracujete? A prečo ?
S golden retrievermi. Mala som s nimi od začiatku veľmi dobrú skúsenosť. Ale zovšeobecňovať sa nedá, že toto plemeno je dobré a toto nie. Ide o prístup človeka. Nie je zlý pes, len zlý majiteľ, ktorý psovi nerozumie, nemá ho rád. Aj z goldena môže vyrásť zlý pes, keď nemá lásku, záujem, keď je odstrčený alebo nebodaj týraný. Prípadne ak prerastie majiteľovi cez hlavu. Pes sa potom stane pánom domu. Velí on, nie majiteľ.
Komu sa so svojimi psíkmi snažíte pomáhať?
Hlavne ľuďom s autizmom, ale pracujeme aj s detičkami s Downovým syndrómom, detskou mozgovou obrnou, prípadne s inými postihnutiami. Chodili sme aj k seniorom, ale tam už sme kapacitne nestačili, to by som musela mať viac psíkov. Lebo sučky nevyhnutne potrebujú aj dostatočne odpočívať. Verím však, že sa k tým úžasným ľuďom vrátime.
Ako funguje canisterapia?
Existuje päť základných metód canisterapie, prípadne zooterapie. Náš tím, teda sučky a ja, sa snažíme o tie, kde zviera asistuje pri aktivácii a pri výučbe. Postupy aj zvolené pomôcky závisia od postihnutia, povahy človeka, jeho potrieb.
Vo všeobecnosti sa psík stáva kamarátom, ktorý otvára nový svet, prináša radosť. Pes komunikuje bez slov, je veľmi intuitívny, výborne číta ľudskú mimiku a gestá. Mnohí autisti sa neprejavujú verbálne, nedokážu čítať ani ľudské mimojazykové vyjadrovacie prostriedky.
Psychoterapeut nie je pre každého. Arteterapia pomáha tomu, kto o problémoch nerád hovorí Čítajte Bojazlivému človeku, ktorý je uzavretý vo svojom svete, otvára pes dvere, asistuje mu na ceste do neznáma, láme ľady strachu. U mentálne aj telesne postihnutého človeka, ktorý je apatický, nejaví o nič záujem, môže byť pes stimulátor.
Hyperaktívne dieťa môže upokojiť, iné so zníženým sebavedomím povzbudiť. Lebo moje psíky sú veľké a počúvajú povely detí. To napĺňa malých „cvičiteľov“ pocitom dôležitosti a sebaistoty, ktorá im chýba.
Canisterapia navyše funguje, len ak je výborná spolupráca medzi psovodom, psom, dieťaťom a nevyhnutne rodičom, prípadne učiteľom, opatrovateľom, asistentom či psychológom. Nie je však všeliekom, niektoré deti pes nezaujme.
Ako terapia prebieha?
Ja mám určité postupy. Vždy sa najprv privítame. Potom robíme činnosti zamerané na hrubú a jemnú motoriku, deti dávajú psíkovi povely, prechádzajú sa s ním, hladkajú ho, túlia sa k nemu, hrajú sa s ním.
