DOMANIŽA. Dagmar Strelcová z Domaniže má netradičný koníček. Zbiera bábiky z rôznych kútov sveta, doma ich má približne tristo. Vlastní malé Afričanky, Rusky, Nemky aj Indiánky, niektoré sa „dožili“ aj viac ako storočie.
„Bábika je určená na hranie. Nepáčia sa mi hororové filmy, ktoré znevažujú význam hračky, pretože nie sú vyrobené s úmyslom vystrašiť. Ale doba je bohužiaľ taká,“ myslí si.
Cukrovka ju pripravila o zrak, nie o šťastie. Funguje ako živá kniha a učí ľudí pochopiť inakosť Čítajte V minulosti bola bábika veľkou vzácnosťou a dôvodom na závisť medzi dievčatami. Pani Dagmar si zaspomínala na svoju prvú bábiku, ktorá ku nej pricestovala až z Prahy.
„Bola špeciálna, žmurkacia a mala aj kučeravé vlásky. To bolo vtedy veľmi vzácne, máloktoré dievča dostalo takú bábiku, pretože boli veľmi drahé. Hračky sme si vážili a tešili sme sa z nich.“
S dievčatami často sedávali na lúke a hrou si nacvičovali rolu mamy.
„Len som ju neskôr ostrihala. Vtedy som si nevedela predstaviť, že tie vlasy už nedorastú,“ poznamenala.
Kúpila ich na „blšáku“
K zberateľskej vášni sa dostala v roku 2008. Pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku a na bábiky z rôznych kútov sveta chodila na viedenský „blšák“. Niektoré si kúpila na burze v Trenčíne alebo cez internet, mnohé jej darovali známi.
Ide však o nákladný koníček, vzácnejšie kúsky môžu stáť aj tristo eur.
„Niektoré ceny sú premrštené, ale keď poviem, že nekúpim, tak predajcovia za mnou bežia a nakoniec ponúknu lepšiu cenu.“
Ešte sa dočítate:
- že vlastní aj viac ako storočné bábiky,
- že sa pôvodne vyrábali z horľavého materiálu,
- že v bohatých vrstvách bola bábika vecou prestíže,
- aký má názor na súčasné hračky.
Dnes vlastní približne tristo bábik, skladuje ich v špeciálnych boxoch a neustále ich zdokonaľuje rôznymi doplnkami, ktoré im sama vyrába. Vďaka Dagmar, vyučenej krajčírke, vyzerajú podaktoré ako naozajstné princezné. Oblečenie pre ne šije ručne, materiály získava zo starých látok či obrusov.
Na výrobe šiat si dáva záležať. (zdroj: Stanislava Heššová)„Nemám rada kópie. Určitý čas som myslela, že budem zbierať krojované bábiky, avšak nechcela som sa opakovať. Vždy chcem niečo osobité.“
