„Domáce vzdelávanie môže deťom zaručiť šťastné a slobodné detstvo,“ myslí si pedagogička MILENA TOMANOVÁ z Považskej Bystrice, ktorá vedie „domoškolácku“ skupinu detí na domácom vzdelávaní.
Vo vzdelávaní, ktoré, ako hovorí, rešpektuje individualitu každého dieťaťa a citlivo ho sprevádza v jeho vývoji. Výsledkom môže byť dospelý človek, ktorý dokáže naplno využiť svoj potenciál, ale aj potenciál prostredia, v ktorom žije.
Na Slovensku sa podľa údajov Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže v tomto školskom roku individuálne vzdeláva takmer tisícka žiakov na prvom stupni základných škôl z celkového počtu takmer 237-tisíc žiakov, čo predstavuje 0,38 percenta. Na druhom stupni ide o niečo menší podiel, dosahuje 0,24 percenta žiakov.
Domáce vzdelávanie prináša dieťaťu a jeho rodine množstvo výhod, rodič však na seba preberá zodpovednosť za jeho optimálny rozvoj.
V „mekke" slovenského horolezectva sa budú učiť liezť aj prváci na základnej škole Čítajte Pre koho je určené domáce vzdelávanie a aké sú jeho hlavné princípy?
Domáce vzdelávanie je určené pre deti a ich rodičov, ktorým nevyhovuje klasický školský systém a hľadajú alternatívne spôsoby vzdelávania. Dieťaťu chcú dopriať individuálny prístup a podnetné prostredie pre ich rast. Hlavným princípom je rešpektovanie dieťaťa a jeho individuálnych potrieb. Dieťa sa môže vzdelávať prirodzene, vlastným tempom a prostredníctvom skúseností, ktoré ho motivujú a zaujímajú.
Vediete takzvanú „domoškolu“. Je lepšie, keď sa deti na domácom vzdelávaní vyučujú v skupine?
Domáce vzdelávanie môže prebiehať prakticky kdekoľvek – doma, v galérii, u starých rodičov alebo v parku. Existujú aj vzdelávacie skupiny, akou sme i my, kde sa deti učia spoločne, často v rôznorodej vekovej skladbe. Tieto skupiny podporujú socializáciu a spoluprácu medzi deťmi rôzneho veku.
Podľa môjho názoru dieťa potrebuje detského kamaráta, ktorý vidí svet podobne ako on. Aj keď sa rodič v domácom prostredí snaží naplniť všetky jeho potreby, nedokáže na hru nazerať optikou dieťaťa. Kamarát mu môže dať omnoho viac sociálnych interakcií a možností spoznať seba samého i život v skupine ako takej.
Milena Tomanová vyštudovala učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a filozofie pre druhý stupeň základných škôl a stredných škôl. Po narodení syna začala inklinovať k alternatívnemu prístupu vo výchove detí, pôsobila v lesnom klube pre detí v škôlkarskom veku. V súčasnosti vedie adaptačnú miniškôlku a zároveň je odbornou garantkou a sprievodkyňou vo výučbe detí v „domoškole“ v Považskej Bystrici.
Aká je úloha rodiča v domácom vzdelávaní?
Úloha rodiča je pri domácom vzdelávaní kľúčová, zvlášť pokiaľ nenavštevuje domoškolácku skupinu. Rodič je sprievodca vzdelávaním dieťaťa a je ideálne, keď zvolí podnetné prostredie, akým sú napríklad vzdelávacie skupiny a rovnako podnetne mu prispôsobí aj jeho domov. Neznamená to, že tam budú Montessori hračky od výmyslu sveta, ale dôležité je, že je rodič pri hre prítomný, že ho počúva a venuje mu svoj čas.
Niektorí rodičia uprednostňujú takzvaný „unschooling“. O čo ide?
Je to v podstate voľný prístup k vzdelávaniu, v ktorom sa rozhoduje dieťa samé, na základe vlastnej vnútornej motivácie. Rodič mu do procesu vzdelávania veľmi nezasahuje, len ho usmerňuje. Tento spôsob však nepovažujem za ideálny pri deťoch na prvom stupni, pretože je u nich potrebné vybudovať určité návyky a pracovať s ich vôľou. Aj vrcholoví športovci alebo hudobníci dosiahli úspech len vďaka poctivému tréningu.
Ešte sa dočítate:
- Aké sú rozdiely medzi klasickou školou a domoškoláckou skupinou,
- či je podľa nej vhodné pre všetky vekové kategórie,
- ako sa dieťa následne dokáže zaradiť do klasického vzdelávania
- a či podľa nej môže mať problém s rešpektovaním pravidiel v budúcom zamestnaní.
Aké sú rozdiely v domácom vzdelávaní oproti klasickej škole?
Domáce vzdelávanie umožňuje učenie sa na základe javov a prepájania viacerých predmetov do jedného celku. V domoškole neselektujeme učivo do predmetov, ale do javov. Napríklad pri téme živočíšnej ríše deti nielen spoznávajú zvieratá, ale učia sa ich počítať, hláskovať či písať. Spievajú pesničky o zvieratkách alebo ich modelujú. Následne ich môžu pozorovať v ich prirodzenom prostredí. Takýto prístup podporuje komplexné myslenie a praktické prepojenie vedomostí.
