POVAŽSKÁ BYSTRICA. Bol od medveďa na pár metrov, no väčší strach pociťuje z pavúkov. MATEJ PUČEK je mladý Považskobystričan, ktorý navštevuje „iné svety“. Očarila ho Antarktída, na Južnej Georgii fotil obrovské kolónie tučniakov, v Afrike sa prechádzal medzi gorilami.
Unikátny stret s divokou prírodou zažil na Aljaške, kde natáčal z pár metrovej vzdialenosti medvede či dokonca zavýjajúceho vlka. Hovorí, že radšej ako na dobré auto si šetrí na výlety a vďaka tomu zažíva dobrodružstvá, o ktorom sa iným môže len snívať.
O tom, aké je to byť v tesnej blízkosti nebezpečenstva, či sám sedieť v päťtisícovej výške uprostred ničoho porozprával v rozhovore projektový manažér, vášnivý cestovateľ a fotograf MATEJ PUČEK.
V Dubaji je silný pracovný rasizmus, na Európanov sa pozerajú inak, hovorí Považskobystričanka Čítajte Počas uplynulých rokov ste navštívili množstvo odľahlých kútov sveta. Aj takých, kam človek bežne nezavíta. Ako táto cestovateľská vášeň začala?
Prvý veľký cestovateľský zážitok som mal na Filipínach, kde ma v devätnástich rokoch zobral zamestnávateľ a veľmi sa mi zapáčil taký ten „iný svet“. Chcel som cestovať a najviac ma vtedy lákala Ázia, navštevoval som ju čoraz častejšie.
Postupne sa to začalo nabaľovať, krajiny pribúdali. Otvárali sa mi nové obzory, čo človeka núti zažiť stále viac a viac. Radšej ako na auto som si šetril na výlety.
Prečo Ázia?
Rád skúšam nové veci. Ázia ma oslovila tým, že bola odlišná. Či už ľudia, spôsob života, ubytovanie alebo klíma. Všetko bolo pre mňa nové a povedal som si, že keď tento kus zeme je iný, aký iný bude ten ďalší? V roku 2021 to vyvrcholilo Antarktídou, ktorá bola úplne ako z druhého sveta.
Na Antarktídu ste sa vybavili novým fotoaparátom, zrodila sa láska k foteniu práve tam?
Určite áno, dovtedy som zvykol natáčať len krátke videá. Na Antarktíde som stretol skupinku fotografov, ktorú viedol inštruktor s menom Temu. Dali sme sa do reči a celkom sme si sadli. Odvtedy sme v intenzívnom kontakte a Temu mi dáva lekcie fotenia doteraz, vysvetlil mi, ako foťák funguje, ako sa upravujú fotky. Bol som s ním na viacerých výletoch, pretože pracuje pre cestovku, ktorá organizuje FOTO-exkurzie.
Jeho špecialita je divoká príroda a zver, čo sa zapáčilo aj mne. Fotenie zvierat sa mi páči omnoho viac ako ľudí alebo budov. Všetky moje ďalšie výlety boli s úmyslom nafotiť divokú zver.
Ako ste sa dostali na Antarktídu?
Šiel som tam v čase kovidu. Všetci vtedy hovorili, že je problém cestovať, ale mne sa podarilo navštíviť šesť kontinentov. Netušil som, čo ma čaká, ale bol to môj dlhoročný sen. Išlo o organizovanú exkurziu s cieľom vyťažiť z nej čo najväčší zážitok. Väčšina známych sa ma pýtala, načo tam chcem ísť, veď je tam len ľad a sneh. Prišli sme letecky z Čile, pristáli sme na letisku na jednom z ostrovov neďaleko Antarktického polostrova, kde sme nastúpili na loď. S člnmi sme sa každý deň na rôznych miestach plavili na pobrežie a pozorovali tučniaky či veľryby. Bola to nádherná skúsenosť.
Je to najkrajšie miesto, ktoré ste navštívili?
Áno, pretože príroda je tam nedotknutá. Je to obrovský svetadiel a nie je tam v podstate žiadna infraštruktúra, lebo prostredie je nehostinné. Počasie sa veľmi dramaticky mení, ale z bezpečia lode to pôsobí magicky. Je to jediné miesto, na ktorom som sa cítil ako na inej planéte. Plavili sme sa fjordami, ktoré pôsobia ako Nórsko na steroidoch.
Ešte sa dočítate:
- že sa v Grónsku plavil medzi kryhami,
- ako sa dostal do Južnej Georgii, ktorá je odrezaná od sveta,
- či sa bál, keď bol v tesnej blízkosti medveďa,
- aký je rozdiel medzi našimi medveďmi a tými na Aljaške,
- že sa mu podarilo zachytiť vyjúceho vlka.
Zistil som, že studené krajiny ma veľmi priťahujú, veľmi sa mi páčia ľadovce, ktoré sa tvoria tisícky rokov a pomaly tečú do oceánu. Sú majestátne na pohľad, dobre sa fotia a vydávajú veľmi zaujímavé zvuky. Človek sa pri nich cíti veľmi maličký.
