DOMANIŽA. Miesto radovánok smotánky z Pešte – ako kaštieľ v Domaniži v monografii obce nazval jej autor Jozef Šujanský, je opäť na predaj. Súkromná spoločnosť tu plánovala zriadiť domov dôchodcov, peniaze na nákladnú rekonštrukciu však nenašla.
„Bol postavený v roku 1900 nad majerom v lese na jednom zo štyroch vŕškov, čo sa pýšia a strážia celú Domanižu. Kaštieľ vysoký, murovaný dvojposchodový s veľkým balkónom ako terasou s výhľadom na celú domanižanskú kotlinu, ktorý dodnes opatroval chudobné siroty štátu, stojí ako nemý svedok zašlej slávy,“ píše sa v monografii.
Mal slúžiť deťom
Dal ho postaviť gróf Ján Esterházy, ktorý si ho pre skorú smrť dlho neužil. Niekoľko rokov ho spravovala barónka Melánia Schwaben Durneissová, ktorá vraj v roku 1936 určila, aby slúžil pre potreby detí. Podľa domácich je vo Viedni uložená listina, ktorá barónkinu vôľu potvrdzuje.
Sídlo nad obcou Domaniža naozaj slúžilo deťom, najskôr sem umiestnili detskú zotavovňu pre siroty, počas druhej svetovej vojny tu cvičila Hitlerjugend a po vojne sa z kaštieľa stal detský domov. Ten v budove sídlil až do roku 2011, keď za náhlych a pre mnoho ľudí nepochopiteľných okolností deti vysťahovali. Na základe rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí sa domov zlúčil s Detským mestečkom v Zlatovciach.
Podľa vtedajšieho hovorcu ústredia Petra Zemana bolo dôvodov na zrušenie domova viac. Jedným z hlavných bol nedostatočný počet detí, nevyhovujúce priestory, keďže chýbalo detské ihrisko a v zimnom období ťažko prístupný terén.
Chceli zriadiť domov pre seniorov
Odvtedy je kaštieľ prázdny. V roku 2019 ho od štátu odkúpila spoločnosť MD-MAX, ktorá v ňom plánovala zriadiť domov dôchodcov.
Ešte sa dočítate:
- ako si na kaštieľ spomína obyvateľka, ktorá tam pracovala,
- že za éry barónky sa tu konali večierky pre peštiansku smotánku,
- ako ju vnímali domáci,
- prečo ho predala a aký osud čakal kaštieľ v ďalších rokoch.
„Kaštieľ predávalo ministerstvo vo verejnej súťaži. Som rodený Domanižan a hrával som v dychovke. Chodieval som tam ako žiak hrávať deťom na všelijaké príležitosti. Mal som k tomu vzťah a keď sme sa dozvedeli, že je na predaj, prihlásili sme sa,“ oboznámil konateľ spoločnosti Pavel Domanický.
Peniaze na nákladnú rekonštrukciu sa im však nepodarilo získať, preto sa túto významnú pamiatku a pýchu Domanižanov rozhodli predať. Cenu stanovili na osemsto tisíc eur.
