DOMANIŽA. Technika písania kraslíc, ktorú preslávila aj majsterka ľudovej umeleckej výroby Štefánia Dudáková z Domaniže, bude zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Začiatkom roka o tom rozhodlo ministerstvo kultúry.
Ide o unikátne kraslice zdobené voskovou batikou pomocou trubičky. Aj vďaka domanižskej majsterke ľudovej umeleckej výroby sa túto tradíciu podarilo zachovať a dnes má viacero nasledovníkov.
Jednou z nich je aj učiteľka výtvarnej výchovy z Považskej Bystrice Soňa Belokostolská, ktorá „píše“ kraslice už viac ako tridsať rokov.
Nenavarí, neuprace, ale môže zachrániť život. Seniorov stráži inteligentná domáca asistentka Čítajte „Mňa naučila písať kraslice pani Štefánia Dudáková v roku 1993, ktorá sa to naučila ešte ako dievča. Je možné, že v Domaniži majú viac ako storočnú tradíciu,“ povedala Soňa Belokostolská, ktorá aj vďaka krasliciam získala v roku 2011 titul majsterky ľudovej umeleckej výroby.
Nemaľujú sa, ale píšu
Domanižské kraslice sa píšu takzvanou pisárkou – drievkom s kapilárou, z ktorej sa uvoľňuje nahriaty vosk. Vajíčka sa v niekoľkých etapách ponoria do farieb, vďaka čomu získa kraslica pestrofarebné vzory.
„Hovorím, že tieto vajíčka majú hlavu a pätu. Keď niekto povie - upíš mi Srdiečko, tak presne viem, aké vzory budem robiť. Vzorov je údajne okolo sto a každý má svoje meno,“ opísala.
Ešte sa dočítate:
- Že učí písať na kraslice aj iných,
- prečo je to alchýmia,
- ako vyfúkava vajíčka,
- že kraslice od nej putovali až do Ameriky.
Napríklad Čečinka, Listnáčik, Srdiečko, Hviezda alebo Koscelačka, Cagaňa či Súdky. Počas kurzu sa čiastočne venovala aj výskumnej činnosti, vďaka čomu sa jej podarilo zmapovať viaceré vzory.
Táto technika je známa aj v Maďarsku, na Ukrajine, v Poľsku či Rusku, každá oblasť má svoje špecifické vzory a spôsoby farbenia.
Vie o nich vďaka náhode
Soňa Belokostolská sa o nich dozvedela náhodou.
