POVAŽSKÁ BYSTIRCA, BYTČA. Grófka, ktorá sa nelichotivým spôsobom zapísala do svetových dejín. Podľa Guinnessovej knihy rekordov ide o najväčšiu sériovú vrahyňu v histórii ľudstva. Uvádza, že Alžbeta Báthory má na svedomí životy 650 mladých dievčat. Podľa niektorých zdrojov môže ísť aj o číslo blížiace sa k dvom tisícom.
O jej živote koluje množstvo legiend a poloprávd a to aj napriek tomu, že existuje niekoľko hodnoverných písomných zdrojov približujúcich konanie krvavej grófky. Množstvo cenných materiálov sa nachádza v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči.
Jeho bývalú riaditeľku – JANU KURUCÁROVÚ toto obdobie uhorských dejín fascinovalo natoľko, že štúdiu o ňom venovala veľkú časť svojej kariéry. O svojich poznatkoch prednášala v piatok 11. apríla vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici.
Nad aktívnym kameňolomom sa nachádza nová diecézna svätyňa. Ročne sem prídu tisícky ľudí Čítajte Život grófky z Čachtíc je opradený mnohými legendami, z akých hodnoverných zdrojov sa dozvedáme o jej živote?
Dozvedáme sa o nej z historickej spisby. Ide o práce renomovaných historikov z minulosti aj zo súčasnosti. Základnými zdrojmi sú archívne dokumenty, ktoré sa zachovali vo fonde Oravský komposesorát - thurzovská korešpondencia v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči, v ktorom som pracovala.
Kým teda bola Alžbeta Báthory?
Alžbeta Báthory bola príslušníčkou najvyššej šľachty svojej doby. Jej rod pravdepodobne pochádzal zo Škandinávie, meno dostali podľa obce Bátor v súčasnom Maďarsku. Rod sa delil na dve vetvy - ečedskú a šomlyóovskú. Narodila sa v roku 1560 a jej rodičia boli príbuzní, čo mohlo čiastočne hrať úlohu v jej budúcich činoch.
Čachtice. (zdroj: Ilustr.foto: TASR)Ak by sme sa mali snažiť pochopiť súvislosti jej konania, predstavme si najskôr dobu, v ktorej žila. V akom prostredí vyrastala?
Bola to doba renesančná, pomery a chápanie morálky bolo úplne odlišné ako poznáme zo súčasnosti. Ona bola zemepán a dievčatá jej poddané. Správať sa k nim hrubo bolo do určitej miery považované za normálne.
Extrémne črty sa prejavovali aj v jej rodine. Dobrým príkladom bol Gabriel Báthory, ktorý bol najvrchnejším kniežaťom v Sedmohradsku. Bol vojakom a ja osobne si neviem predstaviť, aký musel byť krutý, keď to jeho vlastní vojaci nevydržali a zavraždili ho. Dokonca ho nechali tri dni ležať len tak pohodeného na zemi.
U ženských príslušníčok sa vyskytla napríklad vražda manžela alebo dokonca novorodenca. Sú medzi nimi známe aj snahy o čarodejníctvo.
Dá sa povedať, že jej správanie bolo sadistické až zverské. Mohla byť psychicky chorá alebo išlo o určitú vnútornú pohnútku?
Podľa rôznych indícií vieme, že si bola svojich činov vedomá a aj to, že pravdepodobne cítila strach z možných následkov. Medicína sa domnieva, že v jej prípade išlo o impulzívny sadizmus. Jednoducho, nedokázala tomu odolať a mučenie žien, ich nárek a stony jej asi spôsobovali rozkoš.
Čiže išlo o sexuálnu pohnútku?
Niektorí bádatelia sa k tomu prikláňajú. Napríklad, jednu služobníčku, ktorá jej pomáhala, obliekala do mužských šiat.
Ešte sa dočítate:
- Prečo týrala len ženy a nie mužov,
- akých zverstiev sa na nich dopúšťala,
- že jej obete vyhrabávali zo zeme psy,
- prečo rodičia svoje dcéry nehľadali,
- aký trest za svoje skutky dostala,
- kde sa nachádza jej hrobka.
Aký mala vzťah s mužmi?
Alžbeta mala zázemie ako každá iná šľachtičná jej doby. Mala usporiadané manželstvo, žila po boku Františka Nádašdyho a porodila mu päť detí. Po smrti manžela udržiavala kontakt s palatínom Jurajom Thurzom a podľa listov vidíme, že si ho vážila a brala ako autoritu.
Je pravda, že na hrade skrývala maliara Caravaggia?
Motív Caravaggia sa objavuje v Jakubiskovom filme Bathory. Je pravda, že sa vtedy skrýval, pretože mal v Taliansku problémy, ale nepoznám žiadny dôkaz, že by našiel útočisko práve v Čachticiach. Skôr sa prikláňam k tomu, že je to fikcia.
