ILAVA. Chlieb dodávali od Žiliny po Trenčín. Kamenná pec, ktorú vlastnoručne postavil zakladateľ pekárne v Ilave Milan Ižvolt, upiekla za 34 rokov nespočetné množstvo chlebov. V stredu, 30. apríla, však upiekol ten posledný.
Malý podnik, ktorý vyrábal po starom - z tradičného kvásku a bez konzervantov - zničili neustále rastúce náklady a tlak na nízke ceny.
„Vyrastala som na tomto chlebíku od roku 1991. Môj otec postavil kamennú pec a začal v nej piecť. Vtedy zažíval veľký rozmach,“ povedala Dagmara Felis, súčasná majiteľka pekárne v Ilave.
Láska k remeslu ju motivovala pokračovať v tradícii, ktorú začal jej otec. Pred dvoma rokmi sa preto rozhodla prevádzku prevziať.
Jej snom bolo zachovať čistý chlieb bez konzervantov napriek tomu, že potravinové reťazce často uprednostňujú trvanlivé pečivo.
„Môj chlieb vydrží päť dní, kým začne plesnivieť. Je tam živá kultúra, pokiaľ ju neudupem chémiou, plesnivieť musí. Išla som do toho s veľkým nadšením, že dám ľuďom to, čo je naozaj zdravé. No, bohužiaľ, som nenašla správnu cestu.“
Primátorka našla inzerát na predaj Domu kultúry na sociálnych sieťach. Mesto má oň dlhodobo záujem Čítajte Energie rástli trojnásobne
Pekáreň prevzala v pocovidovom období, v čase rapídneho nárastu nákladov na energie. Faktúra za plyn sa zvýšila trojnásobne, z 800 na 2 400 eur. Podobne išli hore aj ceny elektriny a rástli aj minimálne mzdy. Náklady začali presahovať zisky.
Ešte sa dočítate:
- čo by sa podľa pekárky malo zmeniť,
- že pre vysoký dlh od odberateľa si musela vziať pôžičku,
- ako sa zmenilo nákupné správanie Slovákov,
- aké problémy trápia ďalších malých pekárov.
Novú transakčnú daň považuje za akúsi čerešničku na torte.
„Za to, čo si kúpim, musím ešte aj zaplatiť peniaze, ktoré ani neviem, kam pôjdu. Mám pocit, že nás malých pomalými, ale istými krokmi ničia. Človek dostáva jednu facku za druhou,“ opísala.
