POVAŽSKÁ BYSTRICA. Architektúra Považskej Bystrice prešla v druhej polovici dvadsiateho storočia výraznou premenou. Pod vplyvom socialistických ideálov sa z malého mestečka stalo reprezentatívne sídlo nového spoločenského a politického smerovania.
V dôsledku zmeny bolo zrovnané so zemou pôvodné historické centrum s nízkou zástavbou, ktoré bolo zároveň vstupnou bránou do mesta. Dnes je všetko inak, centrálna zóna sa presunula o pár stoviek metrov ďalej a starobylé námestie nahradila štvorprúdovka a paneláky.
Zachované kultúrne pamiatky mesta by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.
Ale, čo ak by bolo všetko inak? Ako by vyzeralo centrum Považskej Bystrice s pôvodnou historickou zástavbou? Požiadali sme umelú inteligenciu, aby fotografie námestia spred sto rokov prerobila do súčasnej podoby.
Od kostola po Domanižanku
Pôvodné centrum viedlo od budovy farského Kostola Navštívenia Panny Márie.
„Bolo ohraničené domovou výstavbou z oboch strán a tiahlo sa až po most cez rieku Domanižanka po dnešnú budovu Tatrabanky,“ povedal Roman Horecký z občianskeho združenia Historická Považská Bystrica.
Cez námestie smerovalo dopravné spojenie Trenčín – Žilina, na katastrálnej mape zaznačené aj ako Štátna hradská Bratislava – Jablunkov. Cestu lemovali nízke domy a niekoľko významnejších stavieb, ako napríklad Hostinec pod Mýtom, ktorého počiatky siahali do čias stredoveku.
Ešte sa dočítate:
- prečo sa Považská Bystrica zmenila,
- akú rolu v tom zohral bývalý režim,
- prečo bola stará Bystrica označovaná ako symbol chudoby,
- že mesto podľa architekta stratilo svoju identitu.
Pri kostole sa nachádzala fara, katolícka škola a budova okresného súdu. Smerom k súčasnej hlavnej križovatke pokračovala napríklad Hasprova pekáreň, krčma, cukráreň, elektro, Baťa, čerpacia stanica a neskôr aj budova Roľníckej vzájomnej pokladnice, teda dnešná Tatrabanka.
Pôvodnú zástavbu neďaleko bývalého námestia v súčasnosti reprezentuje budova Okresnej knižnice, ktorá je jedinou národnou kultúrnou pamiatkou mesta z kategórie rodinné vily. Vlastnila ju židovská rodina Milchovcov, ktorá tu prevádzkovala úspešnú bryndziareň. Ich bryndzu vraj kupovali aj vo Viedni.
Z okien vily bolo vidieť na Židovskú synagógu, ktorá sa nachádzala na mieste chátrajúceho hotela Manín.
