DUBNICA NAD VÁHOM. V Dubnici nad Váhom postupne vyrastajú ihriská podľa švédskeho vzoru. Ich architektom je Juraj Jurík, ktorý sa na tento typ projektov špecializuje dvadsať rokov. V oblasti projektovania detských ihrísk školí aj samosprávy.
„Cestujeme do Švédska a inšpirujeme sa ich filozofiou - nerobiť niečo narýchlo pred voľbami, ale zamerať sa na kvalitu a bezpečnosť. Vyrastie na tom niekoľko generácií detí a vo finále je to lacnejšie ako kúpiť hracie prvky, ktoré sa za pár rokov rozpadnú,“ uviedol architekt.

V Škandinávii podľa jeho skúseností na začiatku postavia menšiu časť, ktorá je síce drahšia, no nehrdzavie, drevo neodhníva a bez problémov vydrží desiatky rokov. Hrací park neskôr dopĺňajú o ďalšie atrakcie.
Sú testované na veľkú záťaž. Počíta sa aj s tým, že večer sa príde hojdať partia tínedžerov, ktorí svojou váhou prvky nezničia.
Deti sú odvážnejšie
Všimol si, že na ihriskách vo Švédsku je tak trochu iná klíma, ľudia sú iní, komunikatívnejší a zaujímajú sa o verený priestor a dianie vo svojom okolí. Nie sú z cudzincov rozhorčení tak, ako niektorí Slováci. Vo všeobecnosti sú príjemní a otvorení.
Švédske deti sa pred vstupom na ihrisko dokonca vyzujú, a to aj na štrkových povrchoch a po herných zostavách behajú bosé.
Ešte sa dočítate:
- aké rozdiely si všimol na švédskych ihriskách,
- prečo boli pôvodné slovenské ihriská nebezpečné,
- čo je rozhodujúcim faktorom pri budovaní hracích plôch na Slovensku,
- prečo vzniká priestor na korupciu.
„Prekvapilo ma tam aj to, že sa na ihrisku pohybovali menšie deti - päť alebo šesťročné bez rodičov. Boli odvážnejšie, prišli za nami a pýtali sa. A keď sme povedali, že po švédsky nehovoríme, tak prešli plynulo do angličtiny.“
Ak sú na ihrisku aj rodičia, hrajú sa spolu s deťmi. Hojdačku, ktorá je určená pre rodiča aj dieťa umiestnili i na ihrisku v Dubnici nad Váhom. „Pripomína veľrybu, má špeciálne vytvarovaný sedák, rodič spolu s dieťaťom sedí tvárou v tvár a dobrodružstvo zažívajú spolu.“