VRŠATECKÉ PODHRADIE. Chcú opravovať hrad, ktorému hrozí zrútenie. Práce im však stopli, chýba architektonicko-historický výskum, na ten však nemajú peniaze. Rozhodli sa o ne požiadať ľudí cez online zbierku.
Vršatecký hrad nad obcou Vršatské Podhradie je so svojou osemstoročnou históriou neodmysliteľnou dominantou Považia. Kedysi nedobytný kráľovský strážny hrad vsadený do skalného bradla ponúka unikátne výhľady do širokého okolia.
„Hrad ma zaujal už ako chlapca na základnej škole. Bola to moja srdcovka a už vtedy som sníval o tom, ako by som ho mohol dať do pôvodného stavu,“ opísal Vladimír Uličný z Dubnice nad Váhom.

Zobrali ho do nájmu
V dôchodkovom veku založil občianske združenie History Slovakia, pamiatku si pred štyrmi rokmi od štátu zobral do nájmu a začal s prvými úpravami.
„Všetko tu bola len džungľa, začal som to sám čistiť. Likvidoval som to od rána do večera tri mesiace.“
Spolu so synom a ďalšími dobrovoľníkmi sa o hradnú zrúcaninu začali starať a pomalými krokmi ju sprístupňovať verejnosti.
Inštalovali tam schody, búdu na náradie a materiál, podarilo sa im vybudovať vypadnutý múr kaverny, ktorému hrozilo zrútenie.
„Ak by to takto zostalo ešte dvadsať rokov, tak už z hradu nezostane nič. Je to štátny majetok a nikdy sa tu nič neurobilo,“ doplnil.
Vyžiadali si výskum
Pamiatkari však ďalšie práce zastavili. Mali podozrenie, že sa nevykonávajú v súlade s usmerneniami, preto si od nájomníkov vyžiadali architektonicko-historický výskum.
Celkové náklady na posudky od všetkých odborníkov sa šplhajú do výšky približne 25-tisíc eur.
Na začatie ďalších prác by im stačil aj predbežný výskum za 2750 eur. O tieto peniaze sa rozhodli požiadať verejnosť cez dotačný portál Donio, no vo výzve Zachráňme hrad Vršatec cieľovú sumu stále nevyzbierali.
„Bez neho sa tu nepohneme, bez vyjadrenia odborníka nemôžeme urobiť nič. Nemôžeme ani zabezpečiť, aby to ďalej nepadalo, pretože to by už bolo murovanie.“
Dúfajú, že po výskume dostanú povolenie a budú môcť pokračovať.
Môžu len kosiť
Pamiatkari prácu dobrovoľníkov na slovenských hradoch považujú za kľúčovú, musia sa však držať pravidiel.

„Dobrovoľníci na hrade Vršatec môžu vykonávať činnosti súvisiace napríklad s kosením a údržbou areálu. Akákoľvek iná činnosť, prípadne úprava terénu je považovaná za narúšanie archeologickej lokality,“ poznamenala Petra Svoradová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Podľa nej ide o významnú archeologickú lokalitu, hradné bralo bolo pravdepodobne osídlené už v dobe rímskej. Našli sa tu nálezy skýtskych streliek a hradištnej a neskorolužickej keramiky.
„Svojou majestátnou polohou v členitej krajine Bielych Karpát tvorí neodmysliteľnú historickú dominantu lokálnej kultúrnej krajiny. Ešte stále patrí k pomerne zachovalým hradným zrúcaninám na Slovensku,“ uviedla.
Plánujú expozíciu
Postupom času sa z nej uvoľňovali jednotlivé časti, ktoré zasypali vnútorné priestranstvo hradu. Podľa Uličného sa tak na nádvorí vytvorili sedemmetrové nánosy sute. Jej časti plánujú využiť pri ďalšej rekonštrukcii.
Najzachovanejšiu časť hradnej zrúcaniny – hospodársku stavbu by chceli dať do pôvodného stavu, v budove zriadiť expozíciu nálezov a prehliadku histórie.
V minulosti sa tu robil geologický prieskum a v štrbine pod stavbou našli ľudskú kostru. Zistilo sa, že ide o kostrové pozostatky ženy zo 17. storočia.
„Budem sa snažiť o to, aby sa táto obeť vrátila späť na hrad, a aby bola umiestnená v expozícii. Vieme, že pod hradom sa nachádzajú aj pivnice, ale nie sme si istí kde. Budeme sa ich snažiť objaviť.“
Nachádzal sa tu aj mlyn či pivovar.
Do miesta sa zaľúbil
Úpravám na hradnej zrúcanine venuje väčšinu svojho voľného času aj syn Matej Uličný.
„Prvýkrát ma sem priviedol otec a vtedy som sa do tohto miesta zaľúbil. Našiel som tu sám seba.“

O peniaze na ďalšie výskumy by chceli požiadať v rámci dotácie rezortu kultúry. Prvýkrát o dotáciu z Ministerstva kultúry požiadali minulý rok, žiadosť sa však pred komisiu pre administratívnu chybu nedostala.
„Brzdí nás štátna byrokracia. Chceli by sme, aby bol štát nápomocný, aby sa veci mohli pohnúť dopredu. Mám pocit, že úrady len hľadajú cesty, ako to nejde,“ myslí si dobrovoľník.
Chodia za výhľadmi
Hradnú zrúcaninu v súčasnosti navštevuje množstvo turistov. Prichádzajú sem predovšetkým za unikátnymi výhľadmi na celé Považie. Stretli sme tu aj manželskú dvojicu z Trnavy.

„Som z roviny, takže sa mi veľmi páčia tieto bradlá. Tie výhľady sú zážitok, človeku to dáva energiu do života,“ poznamenala Alena Košická. Myslí si, že je nevyhnutné, aby štát investoval do takýchto pamiatok, aby sa zachovali pre budúce generácie.
„Všetko to chátra, čas robí svoje. Bez štátu to však nepôjde.“
Cestu si sem našli aj turisti z Česka. „Je to tu pekné, sú tu krásne výhľady,“ povedal Václav Skýpala. Hrad si prišiel pozrieť aj pred rokom, prekvapilo ho však, že aj po takom dlhom období sa tu nachádza to isté lešenie a s prácami sa ďalej nepokračuje.
„Hrady, ktoré máme my v okolí sú viac prístupné pre turistov,“ dodal.