POVAŽSKÁ BYSTRICA. Mala si vybrať, buď život na ulici, alebo syn. Alena Štefániková z Považskej Bystrice v mladom veku prepadla závislostiam a ocitla sa na ulici. No rozhodla sa bojovať a dnes sa pre svoje dieťa snaží robiť maximum.
Už štyri roky nepije, nedroguje a dokonca prestala aj fajčiť. Peniaze za škatuľku cigariet radšej využije na starostlivosť o svojho malého syna Robka.
„Povedala som si, že svojim deťom dokážem, že chyby viem napraviť,“ hovorí.
Alena sa na ulicu dostala v mladom veku, mala len 22 rokov. V tom čase sa starala o svoju malú dcéru, ktorá je dnes už dospelá.
„Už som ju nezvládala a bola som z toho nešťastná. Zrejme mala aj nejakú poruchu správania. Myslím si, že mala chodiť do špeciálnej školy,“ poznamenala. Rodina však túto možnosť odmietla zo strachu pred odsúdením okolia.
Na svete sa zachovalo len päť kusov. Nadšenci vlastnia unikátne vozidlá, účinkovali aj vo filmoch Čítajte Následné nezhody v rodine, nepochopenie a ťažká životná situácia ju doviedli k nesprávnym rozhodnutiam. Alkohol a drogy sa stali súčasťou jej života, dcéra prešla do starostlivosti starých rodičov a Alena sa ocitla na ulici, kde žila päť rokov.
Buď dieťa, alebo ulica
Zlom nastal, keď zistila, že je tehotná. „Keď som sa dozvedela, že som tehotná, tak som postupne úplne prestala drogovať,“ spomína Alena. Hoci s alkoholom to bolo spočiatku ťažšie, snaha o zdravie pre svoje nenarodené dieťa ju motivovala. Lekári jej potvrdili, že jeho krv je čistá, čo jej dalo silu pokračovať.
Kľúčovou osobou na jej ceste bola sociálna pracovníčka, ktorá za ňou prišla do nemocnice. „Ona mi otvorila oči. Povedala mi, buď si vyberiem dieťa, alebo život na ulici. A ak si ho nechám, tak mi pomôže všetko povybavovať.“
Rozhodla sa skoncovať s predošlou životnou etapou a začať úplne novú. Vďaka pracovníčke sa jej podarilo vybaviť miesto v krízovom centre pri Čadci.
Ešte sa dočítate:
- vďaka mužovi majú strechu nad hlavou,
- prečo nemajú nárok na sociálny byt,
- že malý Robko potrebuje špeciálne terapie,
- čo povie, keď od nej pýtajú peniaze na alkohol,
- aký odkaz má pre ľudí.
„Boli sme tam asi tri mesiace a to mi veľmi pomohlo. Bola som odstrihnutá od všetkých kamarátov a veľa vecí som si uvedomila.“ Alena sa tak dokázala sústrediť len na seba a na svojho syna. V krízovom centre ju však zastihla správa o náhlom úmrtí mamy.
