POVŽSKÁ BYSTRICA. Píše sa o nej vo všetkých učebniciach architektúry. Unikát zo šesťdesiatych rokov s tou najlepšou adresou v Považskej Bystrici – Centrum 1/1.
Výšková budova, alebo aj Administratívna budova štátnych orgánov mala pôvodne zastrešovať všetky dôležité inštitúcie.
Ešte donedávna bola takmer na každej fotografii centra mesta, kým ju z pozornosti nevytlačila diaľničná estakáda. Je to symbol, ktorý si právom zaslúži označenie ikonická stavba.
Revolúcia v architektúre
Jeden z najodvážnejších architektonických projektov šesťdesiatych rokov na Slovensku sa nad centrom Považskej Bystrice týči vo výške 14 poschodí. Budovu štátnych orgánov, známu pod skratkou ABŠO, stavali revolučným spôsobom.

„Podlažia v budove visia na lanách, ktoré sú ukotvené na vahadlách postavených na stredovom železobetónovom jadre," vysvetľuje architekt Marek Turošík. Ako prvý vybudovali železobetónový skelet so schodiskom a výťahovou šachtou. Na vahadlo v najvyššom bode stavby potom zavesili jednotlivé poschodia.
Lanová konštrukcia umožnila vytvoriť fasádu, ktorá poskytuje krásne pohľady skrz pásové okná. Takáto schéma nosného systému je označovaná ako „super konštrukcia“ a je raritou dodnes.
„Podľa historika architektúry profesora Matúša Dullu ide o najosobitejší variant použitia lanovej konštrukcie minimálne v rámci Československa," dodáva architekt.
Nadčasová technológia
Jej autormi sú architekti Ivan Meliš a Severín Ďuriš a statici Ján Bustin a Ján Dlhopolček. Budovu stavali medzi rokmi 1968 – 1978 z tých najkvalitnejších materiálov a s použitím nadčasových výdobytkoch techniky – vo výškovej časti sa nedajú otvoriť okná, majú nad sebou len malé vetráky. Vetrá sa a vykuruje pomocou vzduchotechniky. Pre tento účel zriadili aj vlastnú studňu - aby sa neplytvalo vodou z vodovodu.
Ešte sa dočítate:
- čo má spoločné s New Yorkom,
- prečo ju postavili a aký účel mala plniť,
- v akom je technickom stave,
- koľko by stála rekonštrukcia.
V podzemných priestoroch sa nachádza parkovisko, autoumyváreň aj protiatómový kryt.
Pozoruhodná je aj zasadacia miestnosť pre 250 ľudí. Zvnútra čiastočne pripomína zasadaciu sálu Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku. „Nejaké podobnosti s ňou možno nájsť. Každopádne interiér zasadačky ABŠA je i v prípade istej inšpirácie kvalitným a svojbytným dielom,“ oboznámil Turošík.

Interiéry navrhovali významní architekti ako Ivan Slameň, ktorý sa podieľal na projektovaní Mosta SNP v Bratislave, či Branislav Somora, bývalý predseda komory architektov. V budove sa nachádza aj niekoľko významných umeleckých diel.
Inštitúcie pod jednou strechou
Jej vznik súvisel s dynamickým rozvojom mesta po príchode Zbrojovky v roku 1929.