ZLIECHOV. Vyštudovaná baníčka, ktorej život poprepletalo zlato. DANIELA MÚČKOVÁ zo Zliechova našla vďaka nezvyčajnej škole svoj celoživotný koníček, v ktorom dosahuje výnimočné výsledky.
Z majstrovstiev sveta v ryžovaní zlata v Španielsku si aktuálne odniesla tú najcennejšiu medailu. Uspela medzi 550 účastníkmi z 23 krajín sveta.
Ryžovaniu sa venuje už 26 rokov. „Niektorí ľudia si myslia, že sa dajú nájsť nugety ako z kníh od Jacka Londona, ale tak to nie je,“ hovorí zlatokopka, ktorá sa živí ako finančná poradkyňa.
V slovenských riekach sa podľa nej zlato síce nachádza, ale ide len o mikroskopické čiastočky.
Držiteľ rekordov v chodení vo výškach na lane: Je to určitý hazard, ale nekonám prvoplánovo Čítajte Ako ste sa dostali k takémuto nezvyčajnému koníčku?
Chodila som na Banícku fakultu v Košiciach a diplomovú prácu som robila v zlatej bani v Hodruši-Hámroch. Dodnes je to jediná funkčná zlatá baňa na Slovensku. V tom čase tam sídlila aj Slovenská asociácia zlatokopov.
Počas mojej diplomovej praxe sa tam konala jedna z oblastných súťaží a mňa zavolali, aby som to skúsila. Na prvej súťaži som hneď získala dve medaily, jednu zlatú a jednu bronzovú. Tak ma to chytilo, že odvtedy ryžujem pravidelne, toto je už moja 26. sezóna.
Vyhrávať sa vám darí pravidelne. Čo robíte inak ako ostatní?
Nemyslím si, že by som robila niečo inak. Je to hlavne o šťastí. Všetci, ktorí sa dostanú na vrcholové súťaže, vedia ryžovať. Iste, nájde sa tam desať percent ľudí, ktorí to len skúšajú, ale väčšina potrebné zručnosti má.
Ak by ste mali laikovi popísať, čo treba pre úspech spraviť, čo by ste mu poradili?
Dôležitá je hlavne trpezlivosť, ale samozrejme aj zručnosť. Treba vedieť, čo s panvicou robiť a poznať princípy fyziky. Musíte vedieť, ako sa zlato správa, ako sa usádza na dno panvice.
Akonáhle človek pochopí, ako fyzika funguje, tak vie, čo si môže dovoliť, aby sa štrk z panvice správne vyplavil a zostalo len zlato. Možno si niektorí ľudia na základnej škole hovorili, načo im to kedy bude, ale nám sa v tomto koníčku fyzika naozaj veľmi zíde.
Ešte sa dočítate:
- kde sa nachádzajú zlatonosné rieky,
- aký je jej najväčší úlovok,
- či sa dá na ryžovaní zlata zbohatnúť,
- prečo je vďačná za to, že si vybrala práve štúdium baníctva.
Našli ste niekedy cenné kovy aj v rieke alebo v potoku?
Áno, samozrejme. Popri súťažiach vždy chodievame skúšať šťastie aj v riekach. Majstrovstvá sveta sa konajú na miestach, ktoré sú historicky spojené s ťažbou zlata, takže sa tam zlato v potokoch dá nájsť. U nás na Slovensku sa zlato síce nachádza, získava sa však predovšetkým hlbinnou ťažbou.
Dá sa nájsť takmer v každej rieke, ale sú to skôr mikroskopické čiastočky, prachové zrnká. Je možné nájsť aj nugety, ale na také úlovky sa už naozaj treba riadne vybaviť. Nestačí len panvica a lopata.
Zlatonosné rieky sú napríklad v Taliansku, zlato sa dá nájsť aj čisto pomocou panvice. Výborne sa hľadá aj v Kalifornii, štrk z rieky stačí len nabrať, zatočiť a dno sa len tak blyští. Sú to však len milimetrové zrniečka, nemajú príliš veľkú hodnotu.
Aký je váš najväčší úlovok?
Mne sa podarilo nájsť taký trojmilimetrový nuget v Kalifornii.
A na Slovensku?
Na Slovensku nič cenné. Len zlatý prach, vyslovene len drobné zrniečka.
Takže zbohatnúť sa na tom nedá?
To určite nie, pretože náklady na cestu sú oveľa väčšie ako hodnota zlata, ktoré nájdete. To nehovorím o čase, ktorý ryžovaním strávite. O zárobku sa hovoriť nedá. Keď aj niečo malé nájdeme, má to hodnotu povedzme 20 eur. Ľudia to robia pre radosť a pre zážitok, nie pre peniaze.
Ako vyzerá bežné ryžovanie zlata v rieke?
Ak idem ryžovať niekde na potok, či rieku, naberiem si trochu štrku z brehu, prípadne z dna potoka a skúsim šťastie. Niektorí zlatokopi chodia ryžovať aj na celý víkend, vykopú si, niekedy aj metrovú jamu a štrk z nej preryžujú. Ja ale na takéto ryžovanie „na divoko“ nechodím. Na rieke sa objavím len príležitostne.
