h viacerí nedržali maliarsky štetec v ruke od školských lavíc. Stačí si však pozrieť hotové diela, ktoré vyšli spod ich rúk a vidieť, že dokázali v sebe objaviť aspoň kúsok umelca,“ povedala riaditeľka CVČ Mgr. Anna Bajzová.
Medzi účastníkmi mali prevahu ženy, ale našlo sa i niekoľko školákov, ktorí využili zopár prázdninových dní a venovali ich umeniu. „Z tlače som sa dozvedela, že v CVČ sa venujú maľbe na sklo, a keďže rada maľujem, chcela som si to vyskúšať. Po krátkom pátraní som zistila, že sa v Ilave poriada kurz a som tu. Som rada, že pod Alenkiným vedením sa všeličomu novému priučím,“ dodala pri práci Renáta Hollá z Omšenia. Vedľa nej tvoriaca sestra JUDr. Viera Novotná zavítala až z ďalekej Prahy. „Páčia sa mi maľby na skle, a preto som priniesla aj Ladovu knihu, odkiaľ čerpáme inšpiráciu,“ dodala pri maľovaní anjelikov, ktorých má nadovšetko rada. Prvou témou pre ostatných účastníkov bolo zátišie so slnečnicami a druhou maľba krajinky. „Keď človek maľuje, venuje sa niečomu, čo upokojuje, prináša radosť, spokojnosť z diela, ktoré momentálne tvorí. A práve o to v kurze išlo. Zvládnuť nielen techniku maľbu, kompozíciu, farebnosť, ale hlavne pochopenie krásy vecí okolo nás, krajiny, čo nás obklopuje. Maľovanie je relax, uvoľnenie, zabudnutie na starosti, s ktorými sa v bežnom živote stretávame,“ pridáva sa A. Teicherová, ktorá neustále odbiehala od svojho plátna a pripomienkami či drobnými ťahmi štetca pomohla odstraňovať malé nedokonalosti možno budúcich umelcov.
Pri pohľade na hotové práce bolo vidieť, že boli vytvorené s láskou, dýchali sviežosťou a sálal z nich optimizmus, čo znamenalo, že zlá nálada nemala šancu. Možno aj preto sa oplatí vyskúšať si ak nie v podobnom kurze, ale trebárs doma svoje sily. „Každý človek má v sebe aspoň štipku umeleckého talentu a závisí len od neho, či ho rozvíja. Nikdy nie je neskoro začať a aj malé, s láskou vytvorené vlastnoručne dielko dokáže urobiť radosť nielen sebe, ale aj druhým,“ dodala Alenka Teicherová.
Autor: jš