Čo sme sa napočúvali o izolovaní a neschopnosti tej-ktorej politickej strany nájsť si koaličného partnera. Len čo si ho našla, ihneď sa nastolili argumenty o účelovosti, o politickom barbarstve a vydieraní.
Vyše tridsať rokov pracujem ako lekár. Životné peripetie mi však poskytli príležitosť jemne sa dotknúť i politiky. Nie som ale politik. Môj vzťah k životu a k ľuďom sa formoval pri operačnom stole, pri pôrodníckej posteli, pri pomoci ľuďom v núdzi. Tam sa nedá podvádzať, tam rozhoduje len a len odbornosť a schopnosť človeka vedieť problém riešiť.
Mám však príležitosť byť v istom odstupe aj pri tzv. veľkej politike a ako predseda krajskej rady Smeru – sociálna demokracia v rámci regiónu pohybovať sa a pracovať priamo v jej centre. Viedol som viacero rokovaní, ktoré vyústili k vytvoreniu koalície SMER – SD, KDH, SNS, HZD a Slobodného fóra v Trenčianskom kraji. Nespomínam si na jediné vyjadrenie koaličných partnerov, ktoré by hovorilo o tom, že keď „uchopíme moc“, ako budeme vyhrávať výberové konania, nivočiť ostatné politické strany, či nedajboh priamo občanov.
Vyjasnili sme si isté východiská – nebolo to ani tak ťažké. Veď v regióne sa neriešia Benešove dekréty, ani Vatikánska zmluva, či vzťah k pôvodu života. Úrad VÚC nie je ani sekretariát politických strán, ani ideologické krajské centrum. Vecne sme sa zaoberali programom, možnosťami rozvoja regiónu a vytvorením kandidátky.
Komentáre o koalíciách ma vedú k otázke: „Naozaj sme dozreli do takého marazmu, že už nie sme schopní ani len predpokladať možnosť normálneho vecného záujmu o riešenie veci verejných?“
Pranierujeme podvody, zneužívanie moci, klamstvá, nezákonné obohacovanie sa. Ak sa všetkých týchto nerestí dopúšťa ktokoľvek, vrátane väčších, menších, či tých najväčších politikov, treba do každého z nich búšiť, koľko sa len dá. Ale nielen búšiť, mlátiť istý čas prázdnu slamu a potom potichučky skončiť, ale dotiahnuť veci do štádia riešenia!
Spochybňovanie ľudí a javov skôr, ako sa stihli prejaviť, považujem však za nenáležité.