úre domu doslova kúpalisko. Podpísal sa podeň výdatný dážď, ktorý nemal kam odtekať. „Tu bol pôvodne kanál, cez ktorý stekala dažďová voda z ríny. Teraz je tam len rovný betón a voda nám tečie do dvora,“ pridávajú sa Božena Jurdíková a Emília Margušová. Akoby to bolo ešte málo, plocha, ktorú vybetónovali pri rekonštrukcii, je zospádovaná rovno pod okná obyvateľov tejto bytovky. Len odpadových šachiet akosi nieto. Jedna je takmer celá prikrytá betónom a štyri otvory, ktoré niekto do vrchnáka urobil, nestačia pojať veľké množstvo vody. Kúsok ďalej je ďalšia šachta, ale už len pohľad na ňu vyvoláva pochybnosti, či je funkčná. Obyvatelia sú na jednej strane radi, že aspoň vjazd do dvora je konečne upravený, na druhej sa problémy začali stupňovať. Riešením by bolo upraviť celú prístupovú komunikáciu, ktorá je už skutočne v dezolátnom stave. A keď k tomu ešte prirátame autá, ktoré si skracujú cestu z Dukelskej na Lánsku, niet k tomu čo dodať. Podľa vyjadrenia Pavla Appela z mestského úradu o probléme vedia. „Preverovali sme, či bol odtokový kanál pod rínou, dodávateľ však tvrdí, že nebol. Obyvatelia hovoria opak. Dnes je už ťažko zistiť, kto z nich má pravdu. Určite však budeme hľadať riešenie, aby sme problém odstránili, či už ide o odtok dažďovej vody, ako aj vstup do dvora,“ odpovedal na našu otázku, či pomôžu obyvateľom tohto domu. Taktiež sme chceli zistiť, či mesto neuvažuje aj s rekonštrukciou prístupovej komunikácie, ktorá je v dezolátnom stave. V piatok sa nám ale s kompetentnými nepodarilo skontaktovať.
Ako každá staršia bytovka, aj tu majú obyvatelia problémov viac, ako dosť. Snažia sa ich odstraňovať v rámci svojich možností. No na všetko nestačia. Napríklad okolitá zeleň. Rastie v podstate na území nikoho, pretože vlastníci bytov si odkúpili s bytmi len zo zákona povinný úsek. Park, ktorý domy obkolesujú, má iného majiteľa. Ešte v roku 2003 ním bolo mesto. To ale podniklo kroky a presunulo ho na Fond národného majetku, ten zase na ministerstvo hospodárstva. Vyznať sa v spletitosti týchto vzťahov je skutočne náročné. Faktom ale zostáva, že zeleň stále rastie a treba ju udržiavať. „Už viackrát sme urgovali, aby prišli ostrihať aspoň kríky, pretože po chodníkoch sa vôbec nedalo chodiť. Pred dvoma týždňami ich konečne ostrihali, ale neporiadok nechali tu. Voda sťahuje konáre do šachiet, upcháva ich. Opäť sme volali na mestský úrad, aby ich dali odviezť. Zatiaľ sa nič nezmenilo,“ hovorí E. Chúpková, ukazujúc na hŕby konárov. „Veď by sme ich aj sami ostrihali, aj odpratali, ale prevažná väčšina obyvateľov sú dôchodcovia, ktorým už zdravie ozaj neslúži. Vieme, že je to aj v našom záujme, ale čo robiť, keď nevládzete!“ povzdychli si staršie obyvateľky domu. „Rovnako je to aj s kosením. V blízkosti domu sa ako-tak o trávniky postaráme, ale na celý park si skutočne netrúfame, ani fyzicky, ani finančne, aby sme túto prácu niekomu zaplatili.“ Kameň úrazu je vo vlastníctve pozemku, jeho majiteľ by sa oň mal starať, ale ako prinútiť ministerstvo hospodárstva, aby zabezpečilo údržbu zelene? To je úlohou mesta, ktoré má na starosti údržbu verejnej zelene aj v zmysle stále platného VZN o životnom prostredí. A ľady sa možno pohnú. Ako nám sprostredkovane Emília Martinková zo životného prostredia MsÚ odkázala, do soboty budú konáre odvezené, od tohto týždňa sa začne s kosením predzáhradok.
Autor: vž
