Anketa

Čísla štatistiky hovoria o tom, že značná časť z nás nevie alebo nechce poskytnúť prvú pomoc. Jednoducho sme ľahostajní, nevšímame si, čo sa deje okolo nás. No na vlastné oči sme videli...
Na zemi ležala žena. Vedľa nej barla. Prichádzajúca ďalšia pani, taktiež o paličke, by jej rada pomohla, ale fyzicky na to nestačí. Prechádzajúce autá „prefrnžia“ okolo. Na tomto úseku pri „štyridsiatke“ žeby si nikto z posádok nevšimol ležiacu ženu? Viete, že nie? V našej miniankete sme sa opýtali, ako by ste zareagovali Vy.
Anna Mišíková: Určite áno. Poskytla som pomoc nejednému dotyčnému, ktorí boli však podnapití. Myslím si, že už z ľudského hľadiska sa treba zastaviť a zistiť, čo človek potrebuje. Som vodička a v takom prípade by som stopercentne zastavila.
Andrej Petráš: Určite by som nikoho neobišiel. Ocitol som sa pri viacerých nehodách a nešťastiach, bolo by to na dlhé vyprávanie. Nie je pre mňa problém, aby som zistil, čo sa človeku stalo. Naposledy som pomohol jednej dievčine po páde z bicykla, keď zostala v bezvedomí. Poskytol som jej prvú pomoc a zavolal sanitku.
Ján Janík: Samozrejme. Bez debaty. Pomôcť treba, ak niekto spadol, leží nemohúcne na zemi. Aj mne už pomohli. Nikto nevie, či sa i jemu môže niečo také prihodiť. Vedel by som poskytnúť aj prvú pomoc. Na vojne som bol zdravoťák.
Anna Topolčaniová: Pozbierala by som v pamäti všetky svoje vedomosti, čo som sa učila a čítala, aby som človeku pomohla. Keď vidím starých ľudí, že im príde nevoľno, pristavím sa im pomôcť. To taktiež platí o zvieratku, ak by bolo ubolené, ranené. Nevedela by som prejsť bez povšimnutia ani okolo jedného alebo druhého.