Aj na túto otázku nám odpovedala Angelika Laurová zo spoločnosti Iuridica, ktorá dobrovoľné dražby v našom regióne realizuje.
Čo sa týka dražieb, skúsenosti sú z celoslovenského pohľadu kladné. Našou snahou nie je iba vydražiť, ale najmä dosiahnuť, aby sa neplatič stal platičom, a to sa v mnohých prípadoch aj podarí. Pri dražbách má vydražiteľ väčšinou obavy, že bude mať problémy s vysťahovaním pôvodného obyvateľa. Nemusí sa však báť. Zákon 527 jednoznačne ustanovuje, že pôvodný vlastník nemá nárok na bytovú náhradu, náhradné ubytovanie, ani náhradné prístrešie. Pokiaľ ho nový vlastník zabezpečí, je to len na urýchlenie celého procesu, ale nie je to jeho povinnosť. Spravidla stačí, ak vyzve pôvodného vlastníka.
Zákon síce zmenil podmienky, ale nie vždy sa ho darí uplatňovať v praxi a s vysťahovaním sú problémy...
Áno, stáva sa to. Naša slovenská mentalita je taká, že každý pozná svoje práva, ale nie povinnosti. Preto prichádza k dobrovoľnej dražbe, lebo neplatia za služby, užívanie bytu. Samozrejme, povinnosti sú aj pri dražbe. Pôvodný vlastník má určité povinnosti vyplývajúce zo zákona. Vysťahovanie sa dá dosiahnuť súdnou cestou s tým, že do troch mesiacov sa dá zrealizovať.
O aké byty je na dražbách najväčší záujem?
Je to rôznorodé. Každá obec má svoje lukratívne a menej lukratívne lokality. Spravidla je to ovplyvnené aj tým, akí ľudia bývajú okolo, či sú prispôsobiví alebo neprispôsobiví. Taktiež sa nedá jednoznačne povedať, o aké byty je záujem. Sú mestá, kde bez problémov predáme 5-izbový, inde sa nedá ani 1-izbový.
Ceny bytov?
Ani to sa nedá zovšeobecniť. Je to podľa lukratívnosti lokalít. Pokiaľ je menej lukratívna, trhová hodnota je nižšia. Záleží aj od kupca, koľko dá. Môžem povedať, čím bližšie k hlavnému mestu, tým sú byty drahšie, čím som prezradila všetko. Čím je mesto ďalej, je menej možností zamestnať sa, tým je byt lacnejší. Povedzme vo Veľkom Krtíši kúpite 2-izbový byt za 120-tisíc, v Bratislave možno za 1,25 milióna. Rozpätie je veľmi široké.
