si ich prítomní atletickí priaznivci mohli zblízka prehliadnuť. Až na mieste činu sa ukázalo, že nápad to bol viac ako dobrý. Ocenili ho nielen prítomní diváci, ale aj samotní športovci, ktorí do pripravených historických limuzín nasadali s neskrývanou úctou a priam posvätnou bázňou. „No nie! Je to je predsa úžasné,“ ozvali sa spontánne reakcie Merlen Otteyovej, či diaľkárskej svetovej rekordérky Galiny Čistiakovovej, ktoré mali právo prvého výberu. Kde sa tam odrazu vzali? Organizačný výbor mal tak trochu šťastie v tom, že dres dubnického AK Spartak dlhé roky obliekali manželia Juraj a Dana Jánošíkovci, ktorí postupom času úplne prepadli čaru starých naleštených automobilov. A ošiaľ prešiel postupne i na ich švagra a brata Ing. Ivana Holendu, ktorý do historického rodinného autoparku k dvom Aerovkám – červenému Aeru 30 a fialovému Aeru Šport 50 pridal ďalšiu „päťdesiatku“, pre zmenu v podstatne svetlejšom, béžovom odtieni. Za volantom posledného zo štvorice historických vozidiel, modrobieleho Aera Šport 50, sedel stomatológ MUDr. Ján Szabo, jeden z blízkych priateľov manželov Jánošíkovcov. V kolóne jazdil ako posledný, a keďže nebol skúpy na slovo, dozvedeli sme sa, že to jeho autíčko patrí veru ku vzácnym klenotom automobilového priemyslu, pretože ich bolo v prvej Československej republike vyrobených iba päť kusov. Všetky ich karosovala vtedajšia najslávnejšia karosárska česká firma „Sodomka“, sídliaca vo Vysokom Mýte (terajšia Karosa) a slávny osud toho jeho automobilu spočíva i v tom, že v roku 1938 na Autosalóne v Prahe ho pán Sodomka daroval pani Benešovej, manželke vtedajšieho prezidenta E. Beneša. Do rúk zberateľov sa dostal od majiteľa Barrandova v roku 1945. Na otázku, či sú členmi nejakého záujmového združenia alebo klubu, odpovedal Juraj Jánošík viacmenej záporne. „Ani nie, je nás dosť na to, aby sme si vystačili sami. Sme však radi, že sa to dnes ľuďom páčilo...“