y tieto tri ročníky hostilo mesto Považská Bystrica. K jeho zviditeľneniu v motocyklovom svete pomohli najskôr Považské strojárne, v ktorých sa vyrábali mopedy a malé motocykle, potom samozrejme spomínané tri ročníky Šesťdňovej a v neposlednom rade svetoznámy motokrosový areál v priľahlej obci Sverepec.
Považská Bystrica bola centrom diania Šesťdňovej motocyklovej súťaže trikrát, menej známa je však skutočnosť, že jazdci tohto svetového podujatia mestom na Považí prechádzali viackrát. Napríklad v roku 1955, kedy sa Šesťdňová konala v Gottwaldove trať hneď prvej etapy dlhá viac ako 388 km viedla aj cez Považskú Bystricu. V tomto úseku boli veľmi náročné úseky, bahnisté brody, ale aj prudké stúpania v Súľovských skalách.
1977 - premiéra pretavená v zlato
Prvú skutočnú premiéru zažila Považská Bystrica v roku 1977, kedy sa stala centrom diania 52. ročníka. V tom čase išlo o veľkú slávu nielen po športovej stránke, ale aj politickej. Na slávnostnom otvorení nechýbali najvyšší predstavitelia vlády – predseda vlády ČSSR Štrougal a predseda vlády SSR Colotka. No otvorenie si nenechalo ujsť ani množstvo divákov. Bystrický futbalový štadión zažil zaťažkávaciu skúšku 20-tisíc divákov. Na štart sa 5. septembra postavilo 313 jazdcov z 18 krajín, cieľovú pásku 10. septembra preťala ani nie tretina – 94 jazdcov. To svedčí o veľkej náročnosti terénov na Považí. Trať prvého a druhého dňa viedla prevažne Marikovskou dolinou a Javorníkmi a bola pre oba dni zhodná, len s „malým“ rozdielom – na druhý deň sa jazdilo v opačnom smere. Tretí a štvrtý deň sa celá trať presťahovala na ľavý breh Váhu, orientačne môžeme spomenúť obce Praznov, Vrchteplá, Súľov, Domaniža, Podskalie... Z väčšej časti bola pre oba dni zhodná, v niektorých úsekoch bola kvôli zjazdnosti aj v opačnom smere mierne odklonená. Piaty deň bol kombináciou tratí s predchádzajúcich dní. Šiesty deň bola podobná, mierne skrátená a cieľ nebol v mieste štartu, pri štadióne, ale na kopci nad mestom, tzv. Helene, kde sa konala „záverečná rýchlostná terénna skúška“. Československí jazdci boli nadmieru úspešní, vyhrali Svetovú trofej, Stiebornú vázu, aj klubovú súťaž.
1982 - Opäť zlato, bohužiaľ, posledné
Vďaka úspešnej organizácii premiérovej Šesťdňovej a dobrým ohlasom medzi jazdcami zažila Považská Bystrica reprízu už o päť rokov. V roku 1982 to bol 57. ročník. Počas slávnostného otvorenia štadión opäť praskal vo švíkoch. 20. septembra sa na štart postavilo 307 jazdcov. Trať prvého dňa viedla po ľavej strane Váhu, v Strážovských vrchoch cez obce Považská Teplá, Praznov, Vrchteplá, Súľov, Domaniža... Mala kamenistý charakter s množstvom technicky náročných úsekov. Druhý a tretí deň jazdci zavítali do Marikovskej doliny, trate boli zhodné, len sa jazdili v opačnom smere. Tu prevažovali lesnaté a blatisté úseky, zvlášť ťažké za dažďa. V tejto oblasti zostali aj vo štvrtý a piaty deň, opäť so zmenou smeru jazdy. Šiesty deň znamenal návrat na trať prvého dňa, aj keď s určitými zmenami. Cieľ a záverečná rýchlostná terénna skúška boli vo Sverepci v motokrosovom areáli. Československý tím, v ktorom nechýbali ani úspešní Slováci Čunderlík a Chovančík, si vyjazdil Svetovú trofej, poslednú v histórii Československa.
1991 - naposledy federálne
Dva roky po revolúcii a deväť rokov po poslednej považskobystrickej Šesťdňovej sa jazdci opäť vrátili do Československa, tentoraz definitívne poslednýkrát, pretože o dva roky sa ČSFR rozdelila. Šesťdesiaty šiesty ročník Šesťdňovej sa opäť konal v Považskej Bystrici v dňoch 2. až 7. septembra. Pôvodne sa mala súťaž konať v Brne, z organizačných dôvodov sa potom mala presunúť do Brezovej pod Bradlom, no nakoniec zavítala do „osvedčenej“ Považskej Bystrice. Bolo to na poslednú chvíľu a organizátori pracovali pod veľkým tlakom vzhľadom na krátkosť času. No podarilo sa im to a 1. septembra bolo slávnostné otvorenie na „nabitom“ futbalovom štadióne. Trate opäť viedli horami v okolí Marikovej, no pridala sa oblasť Púchova – Vieska a Zbora a jazdilo sa aj priamo nad areálom Považských strojární a nad obcou Milochov. Trať šiesteho dňa končila opäť vo Sverepci, kde sa konal aj záverečný motokros. Jeho výsledky boli anulované kvôli veľkej prašnosti trate, ale to nedokázalo pokaziť dobrý dojem jazdcov zo Šesťdňovej v okolí Považskej Bystrice. Do tohto regiónu sa potom ešte vracali niekoľkokrát, kvôli majstrovstvám sveta jednotlivcov a určite sa radi vrátia aj tento rok – opäť po 14 rokoch na Šesťdňovú!