ch (neskôr i v Obzore). V oboch výstupoch sa pasuje za ochrancu utláčaných, žiaľbohu, nešťastne na úkor chlapčenského prešľapu dnes dospelej osoby, ktorú osobne nepoznám (ani nikoho z jej rodiny), ale je sympatická už len pre silu, s akou ju bránia najbližší (vlastné deti, manželka, príp. priatelia), ale i cudzí ľudia.
Naskytla sa však ďalšia možnosť spochybniť (minimálne) úsudok človeka, ktorému postavenie a túžba po moci prerástli poriadne cez hlavu. A stačí sa sústrediť len na slová, ktoré vzišli z jeho úst.
V TV-šote (z posedenia mestského zastupiteľstva, 6. 7. 2005) nás najprv uistil, že z titulu svojej funkcie nikdy neprichádza do styku s osobami s podozrivou činnosťou v minulosti. Prievan nielen v jeho výrokoch pomáha dotvárať jeho príspevok v novinách (PN, 26. 7. a Obzor, 2. 8. 2005), kde nás poúča o rozdiele medzi právom a spravodlivosťou (zrejme mal na mysli rozdiel v pojmoch právna spravodlivosť a spravodlivosť práva). A triviálny dôkaz pokrytectva nášho primátora sa priam núka.
Zhruba 10 rokov dozadu prebehla privatizácia púchovských gumární. Málokto dnes pochybuje, že to nebolo v súlade s vtedajším právom (s „vhodne“ upravenými zákonmi z dielne Vladimíra M.). Bohužiaľ, dnes sa to nazýva právne spravodlivé (i keď Božie mlyny melú...). Málokto však nepochybuje, že privatizácia gumární bola naozaj spravodlivá (doslova, t.j. vzhľadom na rovnosť šancí, transparentnosť predaja, reálnu predajnú cenu, aktivity nadobúdateľov v zločineckom komunistickom režime, atď). Že Matador dnes zamestnáva stovky ľudí, totiž zďaleka nie je postačujúcou podmienkou bezúhonnosti jeho nadobúdateľov. A či je konečný efekt takto „infikovaného“ ústavu pre Púchov skutočne pozitívny, je osobitná téma.
Suma somárom. Najvyšší púchovský orgán (primátor Michalec) dnes nemieni komunikovať s ľuďmi, ktorí prichádzajú do styku aj s osobou, ktorá sa vo veku puberty nevedela zmestiť do kože. Súčasne však prijíma (minimálne) mediálnu podporu od ľudí, aktívne sa stretáva a háji záujmy ľudí, ktorí sú (minimálne) z hľadiska onej spravodlivosti práva podozriví (minimálne) z krádeže storočia. Bodka.
Ostatné jeho úspechy, ako podiel na spolarizovaní púchovskej populácie na báze cirkevnej školy, alebo priemerný relatívny ročný objem prostriedkov získaných z fondov EÚ (t. j. objem v podiele k prostriedkom získaným zo štátneho rozpočtu, vrátane mestských daní a poplatkov, či tržieb) v porovnaní napr. so susednou dedinkou Dohňany, či jeho vzdelanie, schopnosti alebo doterajšia prax prekračujú malomeštiacku latku a spôsoby, či jeho tieň vrhá za hranice Púchova, treba nechať na zhodnotenie najmä spoluobčanom najneskôr v komunálnych voľbách. I keď osobné presvedčenie, že chytráci podobného razenia sa nedokážu výraznejšie presadiť v žiadnom odbore s výnimkou politiky, nikomu nevnucujem, len predstavujem.
Autor: RNDr. Radovan Rusnák
