Článok pokračuje pod video reklamou
Dobýjanie mestskej brány a pripomenutie si 635 rokov od udelenia mestských práv – týmto úvodným ceremoniálom otvorili Siedmy púchovský jarmok. Aj napriek nepriaznivému počasiu mu nič nechýbalo - bolo tu burčiak, teplé občerstvenie, remeselníci, predávajúci, kupujúci, bohatý kultúrny program i dobrá nálada.
„Som spokojná i napriek tomu, že nám počasie nevyšlo. Nemôžeme mať všetko. Počasiu nerozkážeme, a ako môj kolega povedal, nech počasie necháme vyhrať, aby aj raz pršalo. Na návštevnosti to však nie je vidieť. Na môj veľký údiv nám priazeň zachovali nielen Púchovčania, ale aj okolie,“ vyjadrila sa Mária Fedorová, ktorá dohliadala na organizáciu jarmoku.
V Moravskej uličke mali svoj krám „Uhlíř-hrnčíř“. „Robíme keramiku a sme jediní v Českej republike, čo vyrábame kameninu. Tá sa páli drevom 24 hodín. Je to ťažká hmota, ale najkvalitnejšia keramika, pretože sa môže v nej variť na elektrine i na plyne. V kameninovom riade sa vždy pieklo, varilo, smažilo...,“ ochotne prezradila Mária Uhlířová a dodala, že sa im na púchovskom jarmoku páči. „Obchody išli dobre a organizácia bola perfektná.“
Zvykloslovné a dekoratívne pečivo ponúkala Svetlana Tioková, známe ako vizovické. „Zo začiatku sa mi zdalo, že ľudia nevedia, čo to je, ale páčili sa im moje výrobky. Som spokojná, niečo sa aj utŕžilo.“
Tkáčke kobercov z ovčej vlny Zdenke Zábojovej predával výrobky jej manžel Luboš. „Na púchovskom jarmoku sme prvýkrát, prišli sme z Moravského Krasu. Obchody išli dobre. Páči sa nám tu, sú tu príjemní ľudia, prostredie, nabudúce určite prídeme zas.“
Ján Ďurkáč z Turzovky prehlásil, že dobre pozná Púchov a má ho rád, lebo ako dieťa tu trávil prázdniny. Najviac na odbyt išli jeho drevené výrobky - detské hračky, koníky, geletky, súdky na pálenku, násady, hospodárske veci. „Zrejme je to tým, že sme mali užitočné veci,“ skonštatoval.
„Ľudia obzerajú, ale v Púchove vždy aj kupujú,“ povedala Helena Pavlíková z Považskej Bystrice, ktoré ponúkala koberce. Priniesla si i tkáčsky stav a zaujala tým i okoloidúcich. Združená odborná stredná škola mala popoludní stánok takmer poloprázdny. Ponúkali batikované šatky, vankúše, papuče, kresby, pohľadnice... Záujem o tovar bol veľký, i tržby slušné.
Nik nemohol neprehliadnuť stánok Centra voľného času Včielka. Tradične okrem medu v rôznych baleniach ponúkali aj drevené štipce s menami, maľované sklo, maľované varešky, medzi ktorými nechýbala ani „nebeská“ modrá s bielymi obláčikmi...
A kto má Púchov naozaj rád, neodišiel bez kolekcie Obrázkov z Púchova, kresieb Evy Činčalovej a Pasu púchovskej doliny z Púchovského informačného strediska.
