Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Marta Kostková, lekárka s hodnosťou podplukovníčky

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on - chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky - musí niečo dokázať.

A dokázal.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch, zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku....

Skryť Vypnúť reklamu

Marta Kostková (51) sa narodila v Pruskom. Je geriatrickou lekárkou Polikliniky ministerstva vnútra. Zaujíma ju rekreačný tenis, lyžovanie, bicyklovanie, cestovanie.
Odkedy sa cítite byť Považankou?
Narodila som sa v Pruskom v kaštieli, v tom čase tam sídlilo poľnohospodárske učilište, ktorého riaditeľom bol môj otec. Nasledovali ďalšie kaštiele v Nec­paloch, Mošovciach. Detstvo som strávila v Považskej Bystrici, navštevovala som vtedajšiu SVŠ, potom nasledovala vysoká škola v Bratislave.
Spomínate si na tieto roky? Otec bol riaditeľom základnej školy, mali ste nejaké privilégia?
Nemala, skôr som mala veľmi tvrdý režim. Otec bol prísny na mňa, aj na brata. Dostávali sme „nakladačku“ za všetky deti, lebo sme nechceli prezradiť, kto-čo v triede urobil. Učil nás chémiu a biológiu, tak sme museli byť tí najlepší. Nikdy mi nič neodpustil. Mňa skúšali tak, že mi otvorili knižku na hocijakej strane a musela som odpovedať. Bola som tvrdo vychovávaná. Spomínam si na jednu príhodu. V tom čase u nás vystupovala skupina Prúdy a strašne som chcela ísť na Hammela. Vtedy sme v ročníku ešte nemali chémiu. Otec mi povedal, že ak budem vedieť kysličník uhličitý, tak lístky dostanem. Nevedela som, čo to je, ale naštudovala som si to. Lístky nám otec dal, ale aj chalanom školníka Bajzíka a potom sme mohli ísť aj s bratom. Nikdy som privilégiá necítila.
Po skončení medicíny ste v roku 1979 začali pracovať v považskobystrickej nemocnici s poliklinikou.
Veľmi som chcela pracovať ako gynekologička, dala som si žiadosť do Považskej Bystrice. Keďže som si myslela, že ma určite zoberú, nastúpila som na interné oddelenie s predstavou, že raz budem robiť gynekológiu. V tom čase na tento odbor brali len mužov. Dostala som ponuku do Ilavy, čo som neakceptovala a posunulo ma to späť do Bratislavy. Robila som najprv internu, všeobecné, posudkové lekárstvo a geriatriu. V tomto poslednom odbore pôsobím 26 rokov.
Ste však lekárka s hodnosťou podplukovníčky.
Lekári ministerstva vnútra musia vykonávať aj policajnú činnosť, zabezpečovať branné previerky, strelné previerky, chodiť do terénu na akcie, za mimoriadnych udalostí musia nastúpiť do služby. Ako policajt, ak dostanem povel, 24 hodín som dispozícii. Stalo sa, že som tri dni bola len v ambulancii a tam som i spávala.
Ako sa hovorí, s hodnosťou idú i peniaze.
Žiaľ, pri hodnotení nie som v tej správnej zložke. Ak sa prilepší policajtom, som lekárka, ak lekárom, som policajtka.
Ako vás oslovujú kolegovia?
Oslovenie v našej profesii je kolega, kolegyňa.
Tak to nie je ako v seriáloch, hlási sa podplukovník Kostková?
Nie, my sa vôbec nehlásime. Ako to bolo v čase pred Nežnou revolúciou, to neviem.
O čo majú viac povinností lekári v policajných službách?
Lekári v ozbrojených zložkách fungujú na povel. Aj keď, dalo by sa povedať, je to povinnosťou každého lekára. Napríklad pri návšteve prezidenta USA sme mali tiež pohotovosť byť na telefóne 24 hodín, musíš sa hlásiť a nesmieš sa vzdialiť z miesta bydliska.
Ako Bystričania - študenti, stretávali ste sa v Považskej či v Bratislave?
Občas som sa stretla so Zuzanou, študovala na Filozofickej fakulte UK. S Danou, bývala pri Považane, teraz je riaditeľkou materskej školy v Bratislave a mojou susedou. Pomáhala som jej, keď jej malé deti boli choré. V Dúbravke mám naozaj dosť „považskobystrických“ susedov.
Spomínam si na Hanku, s ktorou sme si aj písali, podobne aj s Jarkou. Do Považskej už chodím len sporadicky, mám tu ešte rodinu. Samozrejme, zastavíme sa symbolicky na cintoríne.
Z ozbrojených zložiek odchádzajú do dôchodku pomerne mladší ľudia ako v iných odvetviach. Máte teda „mladých“ pacientov...
Policajti odchádzali do dôchodku v 55 rokoch. Ekonomická situácia núti ľudí byť dlhšie v zamestnaní. Tí, čo idú do dôchodku, nastupujú do ďalšieho zamestnania. Teraz je to však inak, čím dlhšie roky odslúžite, o to je príspevok vyšší.
Geriaterický pacient je nad 60 rokov a má možnosť vybrať si svojho lekára. Aktívni policajt musí byť prihlásený u služobného lekára.
Rada siahnete po knihe?
Čítam veľmi rada, ale v tomto čase len odbornú literatúru, lebo je veľmi málo času. Tým, že menia zdravotnícke zákony, je s tým spojených veľa nových zmien. Čím viac Zajac zmätkuje, tým viac čítam odborné veci.
Ako najradšej relaxujete?
Rada chodím na turistiku, hrám tenis, v zime lyžujem, cestujem.
Zastavme sa pri cestovaní. Kde ste boli najďalej, kde bolo najlepšie?
Najďalej som bola v Japonsku, Mexiku a na Kube, zvyčajne na mesačnom dovolenkovom pobyte. V Japonsku sme bývali v rodinách, dodnes si píšem s jednou rodinou a navštevujeme sa. Od tej doby som bola ešte raz u nich. Akiko s manželom ma navštívili dvakrát. Kontakt máme stále, e-mailujeme si. Druhýkrát som bola u nich po ôsmich rokoch, bolo to veľmi krásne. Rodina sa rozrástla, deti vyrástli, pribudli vnúčatá. Akiko je profesorkou na dievčenskej škole, vyučuje varenie a hru na hudobný nástroj. Svoje recepty prezentuje v televízii a v rádiu. Vždy mi to nahrá a pošle. Je to veľmi zaujímavé. Japonsky nerozumiem, vidím obrázky a čo nahrala. Pošle mi katalóg s japonskou kuchyňou, ja jej posielam darčeky, väčšinou slovenské ľudové veci, ako modranskú keramiku, bábiky zo šúpolia... Ak si predstavíte nádherný japonský prestretý stôl, ktorý sa hmýri farbami, lebo oni milujú jedlo aj očami, a je na ňom položený malý modranský tanierik, malý džbánik i bábika zo šúpolia. Pre mňa je to dojímavé, že aj slovenský výrobok sa dostane do takýchto vzdialeností. Akiko si to cení a vždy spomenie, že darčeky sú zo Slovenska. Slovenská kuchyňa bola pre mojich Japoncov nestráviteľná, ťažká. Otec, keď žil, tak opil manžela Akiko slivovicou. To jediné mu chutilo. Hovorí sa o Japoncoch, že sú chladní, ja som mala možnosť spoznať len príjemných.
Jeden priateľ, ktorý hral kedysi u Warchala, vždy pri ceste do Japonska zobral darček pre Akiko. Ona pre všetkých Warchalovcov napiekla, urobila také pohostenie, cestovala s nimi po celom Japonsku na ich koncerty, je zamilovaná do Slovenska. Urobila si slovník slovenských slov a na záver napíše jedno pekné slovenské slovo, čo sa naučila.
Prezradíte, ako vás ovplyvnilo Japonsko?
Potrpím si na japonskú značku, mám malé autíčko. Doteraz ma technicky nesklamalo. Má malú spotrebu, do Bratislavy ako stvorené. Taktiež chystám japonské večere pre priateľov. Predovšetkým pripravujem ryby, servírujem ich do japonských tanierov, mištičiek, nachystané sú paličky. Je to japonsko-slovenská večera. Púšťame si japonskú hudbu, ktorú mi posiela Akiko. Sú to ľudové pesničky, veľmi krásne, citlivé, treba sa do nich započúvať.
Akú dovolenku uprednostňujete?
Mám vo Švédsku kamarátku Slovenku. Vybrala som sa tam sama. Požičala som si auto a precestovala celú Škandináviu. Počas mesačného pobytu prešla som celý Egypt. Nemám rada ľahnúť si na dovolenke k vode, ale chcem spoznať krajinu. Chodím len na poznávacie zájazdy, ako staré Grécko. Idem na mesiac a túlam sa. Prešla som Korziku len bicykli. Túlala som sa s horolezcami a nemali sme iný dopravný prostriedok. Krajinu spoznám vtedy, keď ju pocítim, vidím prírodu, spôsob života, ako ľudia žijú. Nie ako spotrebiteľ ísť k moru a ležať na pláži.
Stretli ste sa so „spoludovolenkármi“, ktorí potrebovali vaše lekárske služby?
V akomkoľvek zájazde sa nájde človek, ktorý je chorý. Že som lekárka, to mám napísané v cestovnom pase. Stalo sa to cestou do Japonska. Bola to strašne dlhá cesta. Lietadlom sme leteli do Chabarovska, pokračovali transsibírskou magistrálou a loďou do Jokohamy. Bola tam jedna pani po operácii kostí-výrastkov na nohe. V tom čase sa to u nás neoperovalo a ona sa tým vystatovala. V Tokiu sme museli vyhľadať špecialistu-ortopéda, musela som zasahovať, tlmočiť a pomáhať. V Chorvátku zas jedného chlapca prepadli, v noci mu bolo treba pomôcť. Často sa mi stáva, že na zájazde sa udejú nejaké príhody, ktoré vyžadujú lekársku pomoc.
Aká bola tohtoročná dovolenka?
Teraz som ešte nebola, maminka oslavovala 70. V októbri cestujem na Cyprus.
Aké zostali spomienky na vlaňajšiu dovolenku?
Minulý rok som sa bola ponárať v Červenom mori. Bývala som vedľa hotela, v ktorom počas tohto leta vybuchla bomba. Keď som to videla v televízii, skoro som umrela.
Mám urobený kurz a môžem sa ponárať do troch metrov. Na mieste si zaplatím kyslíkovú bombu, do väčšej hĺbky by som sa už bála. Je to také nádherné, ako keby ste boli v akváriu.
Uprednostňujete letné dovolenky pred zimnými?
Ako sa to vezme. Obľubujem jarné lyžovačky na ľadovcoch Álp. Aj v lete chodím do Tirolska. Cesta trvá len päť hodín. Sme partia, spávame v karavane. Ráno sa zavčasu vyvezieme a doobeda lyžujeme a potom zídeme v plavkách dole. Zlyžovala som Mont Blanc, Kaukaz, Pyreneje.
Čo vám trvá najdlhšie, ktoré činnosti nerada robíte?
Nemám žiadny problém. Ja rada robím všetko. Pomáham mame na záhradke, kde predtým otec mával včely, pestujem rastlinky. Mám malý skleník a doma botanickú záhradu. Pestujem orchidey. Je to možno aj tým, že mám široké záujmy, že človek je sám. Nepoznám robotu, ktorá by bola pre mňa ťažká. Jediné, čo nerobím, to nepečiem.
Nemocnica ministerstva vnútra je v rekonštruovaných priestoroch bývalej detskej fakultnej nemocnice. Robí sa vám lepšie?
Sme tu od roku 2002. V budove je len lekáreň, rehabilitácia a röntgen na slušnej úrovni, nie je však všetko dotiahnuté do konca. Potrebovalo by to tok peňazí, ktorým by postavili druhú časť - nemocničnú a laboratórnu zložku. Aby to bolo komplexné.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  2. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  5. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  10. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 31 123
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 918
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 905
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 374
  5. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 13 179
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 786
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 207
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 900
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 747
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 083
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pastorek: Z Rakúska do Streženíc+ JEDENÁSTKA JESENE ŠIESTEJ LIGY a AKO HLASOVALI TRÉNERI

Strelcom v šiestej lige kraľuje s 12 presnými zásahmi MIROSLAV PASTOREK (30) zo Streženíc.

Miroslav Pastorek.

Pre celoplošné testovanie vytvoria 19 odberových miest

Dubnická radnica vyčlenila na celoplošné testovanie 19 odberových miest.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.

V Púchove vyčlenili na plošné testovanie 13 odberných miest

V Púchove vyčlenila radnica na celoplošné testovanie 13 špeciálnych odberových miest. Po terénnom prieskume ich schválili zástupcovia Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici.

V Kultúrnom dome v Zuberci dnes vytvorili dve odberové miesta.

Pribudlo 901 prípadov, najviac z nich v Trenčianskom kraji

Na Slovensku za pondelok pribudlo 901 ľudí pozitívne testovaných na nový typ koronavírusu.

Celoplošné testovanie na Covid-19 v Bratislave.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?