Článok pokračuje pod video reklamou
Nechajú sa Považania členom FIM-u „ukecať“ a nahradia odstúpivších Fínov v roku 2007?
Považská Bystrica – Eufórie víťazov i porazených na jubilejnej 80. Šesťdňovej opadli. Mesto i jeho okolie sa dostávajú späť do koľají „klasického normálu“ a po zmiznutí posledných plagátov či značiek pomaly zabudnú aj obyvatelia, že len nedávno bola Považská Bystrica plná motoriek. Aká bola tohtoročná z mimošportového pohľadu?
Veľa sa hovorilo o otváracom ceremoniáli, keď sa organizátori nevyhli faux pas pri príhovoroch. Na divákov nezapôsobil ani playback Joža Ráža. Celkový dojem vyžehlil motocrossový free style a záverečný ohňostroj. Okrem domácich nik netušil, o čo ide, a tak sa na druhý deň predháňali zástupcovia federácií a klubov, ktorým sa ceremoniál páčil. Nezasvätení nemôžu tušiť, že napríklad v Poľsku sa „prešlo“ s vlajkami po pódiu amfiteátra pre tri tisícky ľudí, vypálili sa do vzduchu štyri rakety a zahrala si rocková skupina. Otváracie ceremoniály takéhoto rangu nie sú vo svete bežné. Slovenská výprava ho zvládla v slušivom oblečení, ktoré okrem Švédov ostatným akosi chýbalo.
Vo viacerých médiách sa posťažovali Slováci na počasie i trate, ktoré nám vraj až tak nevyhovovali. Prekvapujúce tvrdenia prišli po tom, čo oni sami boli pri časovaniach tratí. To, že prišiel dážď až v sobotu, vinou organizátorov nebolo, rovnako ako zbytočne „nahodené“ béčkové časy v utorok. Ten, kto vie, ako sa podobné súťaže riadia, tuší, že tento prešľap ide na vrub jury. Omnoho horšie bolo správanie sa neprajníkov, ktorí sa postarali o prácu najmä maršálom. Tí sa museli postarať o hladký priechod tratí, čo bolo v niektorých úsekoch na „časovej hrane“. Podpílené stromy, prehradená cesta... „Hrdinovia“, ktorí dokázali niečo podobné, by sa ťažko vyhovárali pri zraneniach jazdcov.
Smiešna mi prišla sťažnosť niekoľkých českých či francúzskych turistov za platenie parkovného päť korún v nemenovanej lokalite. Češi asi zabudli na stokorunové pálky v Jablonci. Na služby sekretariátu sa sťažovali údajne aj novinári, ale iba slovenskí. Kde však boli, keď sa o súťaži písalo? Printové či elektronické médiá dali Šesťdňovej priestoru veru príliš málo. Keď neprinesie športový denník v sobotu „ani ň“ o tom, že nasledujúci deň je slávnostné otvorenie motocyklovej olympiády, je to viac ako smutné. Zaujímavý bol fakt, že ostatní novinári boli so službami v press centre či celkovo na sekretariáte spokojní. Hladinu rozvíria aj články či vyjadrenia po „šestke“, ktoré budú postupne odkrývať „skutočné“ príčiny neviem čoho všetkého. Niektoré tvrdenia, ktoré sme si prečítali v tlači, sú smiešne a autor v Považskej Bystrici na súťaži asi ani nebol. Týkajú sa najmä zabezpečenia jazdcov a ich sprievodov.
Porovnávali fakt s poslednou ISDE v Poľsku, kde bolo umením dostať sa nielen do centra, ale celkovo k informáciám. Poľsko si udržalo prím aj v odcudzených motorkách. Na Slovensku ich zmizlo iba desať. Celkovo sa ich podarilo vrátiť päť. Perličkou boli motocykle, ktoré vrátili policajti výpravám v Belušských Slatinách. Tie ani netušili, že im ich odcudzili! Paradoxom bolo zmiznutie motocykla priamo z depa.
Záverečný motocross priviedol do rekonštruovaného Kross centra vo Sverepci opäť niekoľko tisícok divákov. Dobrým nápadom bola kyvadlová doprava. Horšie dopadli tí, ktorí sa chceli silou mocou dostať do areálu za každú cenu tesne pred štartom jednej z jázd. Nedochvíľnosť a netrpezlivosť zaplatili odstavením auta „trošku“ ďalej. Ten, kto však chcel, sa do Sverepca dostal a prišiel si na svoje. Klasikou boli rady v bufetoch, ktoré však idú na vrub súkromníkov.
Aká bola vlastne teda Šesťdňová? Žiadna veľká akcia sa neobíde bez „kiksov“ a prešľapov. Tie sa nevyhli ani Považskej Bystrici, no napokon si ju vedenie FIM-u a hlavný promotér ISDE veľmi pochvaľovali. O rok sa bude jazdiť na Novom Zélande, no po odstúpení Fínska môže byť organizátorom ďalšieho podujatia hocikto. Šéfstvo FIM-u nenápadne Slovákov pri tejto myšlienke podpichovalo. Nechajú sa „ukecať“?
